Organizácie zo štyroch krajín žiadajú posúdiť zámer 12. ťažobného poľa na medzinárodnej úrovni

Občania a mimovládne organizácie z krajín pozdĺž Dunaja žiadajú Ministerstvo životného prostredia o medzinárodné posudzovanie vplyvov na životné prostredie kvôli ochrane vody, ovzdušia a klímy. Zámer[1] baní rozširiť ťažbu hnedého uhlia o takzvané 12. ťažobné pole je rozsiahlou banskou činnosťou (3056 hektárov), ktorú treba povinne posudzovať s ohľadom na cezhraničné vplyvy. Navyše rieka Nitra spadá do povodia Dunaja, ktorý je chránený dvomi medzinárodnými dohovormi. Slovensko má preto povinnosť zlepšovať jej mierny až horší stav vôd.

Zámer ťažby počíta okrem iného aj s premiestnením toku rieky Nitra, na čo reagujú už aj zahraniční a slovenskí ochranári, konkrétne Bankwatch Romania, maďarská organizácia MTVSZ a rakúska Global 2000, slovenskí OZ Tatry, CEPTA a Priatelia Zeme-CEPA. Proti rozšíreniu ťažby vystúpili občania Opatoviec nad Nitrou, Letecké opravovne Trenčín, Kúpele Bojnice, Spoločenstvo vlastníkov súkromného lesa a pasienkov a iní. Európska komisia navyše vedie konanie o posúdenie prípadnej nedovolenej štátnej pomoci.

Ochranári upozorňujú najmä na Dohovor o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice (Espoo), Dunajský dohovor, Dohovor UN/ECE o ochrane a využívaní medzinárodných vodných tokov a medzinárodných jazier a Rámcovú smernicu EÚ o vode. Na základe tej poslednej má Slovensko povinnosť vyhnúť sa povoleniu akejkoľvek aktivity, ktorá by mohla zhoršiť stav rieky Nitra, najmä ak by bolo toto povolenie udelené pred rokom 2021. Slovensko má ďalej povinnosť oznámiť prípadné plánované ťažobné aktivity v Novákoch Medzinárodnej komisii pre ochranu rieky Dunaj; poskytnúť zmluvným stranám Dunajského dohovoru informácie o plánovaných ťažobných aktivitách ako aj zabezpečiť špecifickú ochranu vodných zdrojov ako aj merania emisných limitov s ohľadom na plánované ťažobné aktivity v Novákoch.

Postupné utlmenie výroby elektriny z uhlia ušetrí zdravotníctvu 500 mil. eur ročne a odberateľom elektriny 100 mil. eur ročne v účtoch za elektrinu[2] a zabráni 155 predčasným úmrtiam, 1442 závažným ochoreniam a 85 561 ľahkým ochoreniam[3], 39 novopriznaným ochoreniam baníkov ročne[4] a zníži vplyv na klimatickú zmenu až o 5% emisií skleníkových plynov celého Slovenska.

Historicky najnižšia nezamestnanosť v SR vytvára predpoklady pre spravodlivú transformáciu regiónu[5]. Juraj Melichár z organizácie Priatelia Zeme-CEPA dodáva, že „v časoch najnižšej nezamestnanosti by bolo nešťastné dávať ľuďom falošné nádeje povolením ďalšej ťažby. Premena podobných regiónov sa už deje naprieč celou Európou. Napríklad vláda v Českej republike v rámci iniciatívy Restart regionu[6] pracuje na akčných plánoch troch krajov. Správne využité fondy EÚ môžu vytvoriť ďalšie pracovné miesta na Hornej Nitre. “

***

[1] https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/exploatacia-uhlia-v-12-tazobno...

[2] "Revízia Výdavkov Na životné Prostredie." Ministerstvo životného Prostredia Slovenskej Republiky. Inštitút Environmentálnej Politiky MŽP SR, Útvar Hodnoty Za Peniaze MF SR, July 2017. Web. 10 July 2017. .

[3] Vlastný výpočet na základe údajov z Markandya, Anil, and Paul Wilkinson. "Electricity Generation and Health." The Lancet, 13 Sept. 2007. p.981 .

[4] Vlastný výpočet na základe údajov z "Choroby Z Povolania Alebo Ohrozenia Chorobou Z Povolania v SR." Národné Centrum Zdravotníckych Informácií. Web. .

[5] Podklad k diskusii o budúcnosti hornej Nitry, Priatelia Zeme-CEPA, Web. .

[6] https://www.restartregionu.cz/

Pridať nový komentár

Scholarly Lite is a free theme, contributed to the Drupal Community by More than Themes.