sebestačnosť

Deväť krokov k inteligentnej energetike

Vie Vaš(a) starost(k)a alebo primátor(ka):

  • ako zastaviť únik peňazí za energiu?
  • ako vytvoriť trvalé príjmy pre obec a nové pracovné miesta?
  • ako tým zvýšiť sebestačnosť a stabilitu miestnej ekonomiky?

9 krokov inteligentna energetika pre samospravy

Dajte jej/jemu vedieť o novej online príručke od Priateľov Zeme-CEPA: „9 krokov k inteligentnej energetike“ (tu)!

Podporte svojho farmára a farmárku

Podpor svojho farmara Ďalším zaujímavým projektom je Podpor svojho farmára zameraný na miestne rodinné farmy. Je až zarážajúce, že alternatíva znamená prepájanie zdravých miestnych potravín, podporu potravinovej sebestačnosti, posilnenie miestnej ekonomiky a tvorbu pracovných miest, ekologickejšie poľnohospodárstvo a zdravšie životné prostredie. Toto by mala byť samozrejmá bežná prax.

Na stránke http://www.podporfarmara.sk/ sa zasa môžete dozvedieť prečo je dôležité podporovať rodinné farmy vo Vašej lokalite a zapojiť sa :
„Rodinné farmy sú konkrétni ľudia, Zuzka, Milan, Hedviga, ktorí robia svoju prácu s radosťou, majú radi rastliny, ktoré pestujú a zvieratá, ktoré chovajú. Našli sme v nich ľudí, ktorí nesú skutočné kvality a vytvárajú reálne hodnoty.“

Určite neprehliadnite praktickú mapu, prostredníctvom ktorej môžete nájsť svojho farmára / farmárku. Stačí len vybrať potraviny, o ktoré máte záujem a Váš okres.

Kto sa môže zapojiť?

Zapojiť sa môžete ak, ste farmár a chcete spolupracovať, hľadáte svojho farmára, domáce produkty a/alebo chcete pomôcť.

Lokálna mena Živec

V dnešných Alternatívach doplníme do našej mozaiky lokálnu menu Živec. Tá platí súčasne s eurom a je na euro viazaná. Navyše ak si zameníte eurá za Živce získate 5% naviac. Od apríla 2014 platí nezávisle v Bratislave a vo Zvolene.
Živcami, ktoré sú v pomere jedna ku jednej voľne zameniteľné za eurá a fungujú na podobnom princípe, ako stravné poukážky, platí stále viac obyvateľov Bratislavy. Teraz je v obehu približne 5 000 živcov a do projektu sa zapojilo 40 miestnych obchodov. Ich počet by sa však mohol výrazne zvýšiť po spustení elektronickej formy platieb, ktorú preferuje veľa zákazníkov.
„Budúci rok plánujeme spustiť aj elektronický živec. Spoločnosť Factory 4 solutions nám bezplatne poskytla technológiu pre tento účel a my veríme, že lokálnu menu to ešte viac naštartuje,“ upresnil Juraj Hipš, riaditeľ neziskovej organizácie Živica, ktorá projekt realizuje.

Živec ostáva vo svojom meste a podporuje jeho sebestačnosť

Vďaka živcu ostáva viacej peňazí vo vašom meste (Bratislava a Zvolen), čím sa podporuje jeho vyššia sebestačnosť a buduje väčšia nezávislosť od externých zdrojov. Živce obiehajú vo vašej komunite namiesto toho, aby odtekali mimo ňu. Živce ostávajú v lokálnej ekonomike, ľudia ich používajú znovu a znovu, čím vytvárajú viac hodnôt pre svoju komunitu.

Živec podporuje miestne obchody a podporuje miestne vzťahy

Živec je komunitnou menou, spája ľudí a umožňuje im vyjadriť podporu svojmu mestu. Živec vytvára priamy kontakt medzi miestnymi podnikmi a ich zákazníkmi, čím rozvíja osobnejšie vzťahy a prepojenia. Posilňuje solidaritu medzi miestnymi zákazníkmi a podnikmi. Živec pomáha aj životnému prostrediu – lokálny nákup znamená menej prepravy. A teda pravdepodobne aj menej znečistenia a zaťaženia ciest.

Energeticky sebestačná obec Kněžice

V dnešných Alternatívach predstavíme projekty energeticky sebestačnej obce Kněžice. Tá sa stala v obcou roka v Stredočeskom kraji len nedávno. Kněžice sa najmä vďaka húževnatosti starostu Milana Kazdu môžu pýšiť unikátnou bioplynkou, v ktorej spracúvajú obecný odpad na miestne využiteľnú energiu, ale aj vlastným domom pre seniorov a vznikajúcou predajňou miestnych potravín. Do Kněžíc jazdia autobusy českých a zahraničných turistov za inšpiráciou. Vytvorili tak 7 miestnych udržateľných pracovných miest.

Ako to začalo?

Celá iniciatíva začala keď sa Milan Kazda stal starostom a v roku 2000 začali dávať dokopy územný plán. Uvedomili si, že sa musia zamerať na dlhodobé plánovanie a využiť dotácie tak, že im prinesú zisky. Základom je systematicky rozmýšľať o návratnosti investícií z obecných projektov. Teda, aby projekty realizované z dotácií prinášali zisky do obecného rozpočtu. Nápady na špecifické projekty prichádzali z možností grantov. Pozreli sa teda na príležitosti pre dotácie a prišli s nápadmi na peletizačnú linku, domom pre seniorov a bioplynovou stanicou na kogeneratívne vytváranie tepla a elektriny ako aj centrálne vykurovanie.

Ich cieľom bolo využiť dotácie tak, aby si zabezpečili dlhodobý ekonomický prínos pre obec a dosiahnuť viac ako len opraviť cesty a chodníky.

Zapojte sa do systemu Agrokruh na farme na Zahori!

Zaujemcom o pravidelne dodavky bio zeleniny za cenu chemickej davame do pozornosti vznikajucu farmu na Zahori pri Kuchyni, ktora bude fungovat na technologii Agrokruh pana Slinskeho. No nevznikne bez dostatocneho mnozstva zaujemcov (rodin), ktore su ochotne zainvestovat do jej rozbehnutia. Jedna sa o CSA model, kde komunita spotrebitelov priamo podporuje pestovatela, ktory im nasledne v dlhodobej perspektive bude poskytovat pestru skalu zeleniny za prijatelnu cenu.

https://www.facebook.com/agrokruhykuchyna.sk/photos/a.421760307956739.10...
Viac info: Agrokruhy na Záhorí

Urobme si samy alebo so sebestačnosťou ďalej zájdeme

Prečo je dôležité prebrať veci do vlastných rúk?
Ak sa vám zdá, že súčasný ekonomický systém akosi nestíha pokiaľ ide o uspokojovanie vašich potrieb, je na čase zariadiť si veci po svojom a vo svojej réžii. Ako to dnes v našich regiónoch vyzerá? Koľko vecí, ktoré potrebujeme pre svoj život pochádza z našich vlastných zdrojov, ktoré „vidíme z okna“? Oveľa menej, ako by bolo zdravé a rozumné.
Napríklad také poľnohospodárstvo a výroba potravín. Kto vlastní väčšinu pôdy a čo sa na nej pestuje? Sú to miestni ľudia a je to jedlo, ktoré sami zjedia oni alebo ich dobytok? A kto získava peniaze z využívania pôdy a vody? Polia siahajúce za horizont plné vlniacej sa repky olejnej alebo schnúcich slnečníc dávajú tušiť, že to čo sa pestuje a to čo sa je je od seba na hony vzdialené. Podobné je to s takmer všetkým ostatným.
Výroba tepla a elektriny? Naše domy sú väčšinou pripojené na pupočné šnúry, ktorými k nám priteká energia. Sme zákazníkmi, ktorí platia a odoberajú a nie výrobcami, ktorí aktívne riadia hospodárenie s energiou. A pritom v našom okolí nájdeme dostatok zdrojov na uspokojenie našich potrieb a to šetrným a zmysluplným spôsobom.

Komunitné záhrady na Slovensku: Pestujme jedlo namiesto trávnikov

Pestujme jedlo namiesto trávnikov Ďalší udržateľný prístup vystihuje slogan z obrázku „Pestujme jedlo, nie trávnik!“. Je rozumnejšie behať každý víkend za hučiacou kosačkou na prehnojenom a striekanom trávniku? Alebo si dopestovať čo najzdravšie potraviny? Ak človek nemá „po ruke“ vlastnú záhradku, môže si so susedmi, priateľmi a známymi založiť záhradu komunitnú.

V mestách po Slovensku už jestvujú viaceré komunitné záhrady, v ktorých sa ľudia snažia si pohodlne dopestovať zdravé potraviny vo svojom okolí (aj podľa permakultúrnych princípov). Často to môže byť výhodné aj pre samosprávy, ktoré môžu ušetriť za starostlivosť o priestory. Budovanie komunity je ďalším pozitívnym prvkom, napríklad susedia si môžu vypožičať nástroje, vypomôcť pri prácach alebo darovať veci, napríklad na podujatí Zóna bez peňazí.

Nezanedbateľný je aj terapeutický účinok „rýpania“ sa v zemi.
Záhradkárčenie je lacnejšie ako terapia a navyše získate paradajky.

Bicykel v meste: šetrí peniaze a robí nás štíhlejšími

Druhým najšetrnejším spôsobom prepravy po chôdzi je bicykel.
Mestský bicykel je vynikajúcou alternatívou k automobilu, pretože:
bike saves you money and runs on fat
* Ako ukazuje obrázok: ide na tuk a šetrí peniaze na rozdiel od auta, ktoré ide na peniaze a šetrí tuk;
* znižuje, resp. nezvyšuje znečistenie v meste (zápach, hluk, emisie CO2, prachové častice a podobne);
* bicyklujúci zamestnanci sú priemerne o 1 deň ročne dlhšie zdraví (o 1 sick day menej napríklad v Británii ušetrí 760 miliónov libier ročne); Cyklisti majú tiež nižšiu mieru úmrtnosti (0,72) oproti necyklistom (1,0);
* prispieva lokálnej ekonomike – napríklad cyklisti sa ľahšie dostanú do malých miestnych obchodíkov (často lokálne vlastnených) v centre, čím podporujú rozvoj mestského centra namiesto hypermarketov na okrajoch (ktoré odvádzajú zisky mimo komunitu);
* šetrí čas cvičenia ak budete bicyklovať cestou do práce / školy / posilňovne a pod. môžete o to menej behať, bicyklovať na stacionárnom bicykli a pod;
* znižuje problémy s parkovaním ako pri aute i keď viac stojanov v mestách by potešilo;
* môže šetriť čas dopravy – na krátke vzdialenosti a v meste môže byť bicykel rýchlejší ako automobil, najmä v časoch dopravnej zápchy.

Minuto - alternatíva k peniazom v miestnej komunite?

Minutky
Alternatívou z hľadiska vytvárania peňazí a ich obehu je koncept Minuto.
Je založený na budovaní dôvery medzi členmi komunít a podporuje regionálne vzťahy a tok služieb. Taktiež hodina bude aj o niekoľko rokov hodinou a teda mena je chránená proti inflácii. Navyše môže podporiť využívanie tvorivého potenciálu aj u nezamestnaných ľudí.

Medzi hlavné výhody patrí, že mena Minuto, resp. slovenská varianta - mena Minútky:
* Funguje ako klasická zmenka - je vymožiteľná
* Minútky nepotrebujú žiadnu administráciu ani centrálnu autoritu
* Slúžia na výmenu tovarov a služieb primárne na lokálnej úrovni, čím podporujú lokálny trh
* Sú to poukážky, ktoré vydáva a kryje prácou do určeného časového obdobia tá istá osoba – POSKYTOVATEĽ
* Za vykonanie práce ručia aj ďalšie osoby - RUČITELIA
* 60 minútok má hodnotu 60 minút kvalitnej práce
* Fungujú aj ako obeživo medzi užívateľmi, ktorí nemajú práve záujem využiť služby poskytované na Minútkach – môžu nimi ďalej platiť
Viac o tom ako ich zaviesť a používať sa dozviete na stránke: http://minutky.sietdobra.sk/

Stránky

Subscribe to RSS - sebestačnosť

Scholarly Lite is a free theme, contributed to the Drupal Community by More than Themes.