Urobme si samy alebo so sebestačnosťou ďalej zájdeme

Prečo je dôležité prebrať veci do vlastných rúk?
Ak sa vám zdá, že súčasný ekonomický systém akosi nestíha pokiaľ ide o uspokojovanie vašich potrieb, je na čase zariadiť si veci po svojom a vo svojej réžii. Ako to dnes v našich regiónoch vyzerá? Koľko vecí, ktoré potrebujeme pre svoj život pochádza z našich vlastných zdrojov, ktoré „vidíme z okna“? Oveľa menej, ako by bolo zdravé a rozumné.
Napríklad také poľnohospodárstvo a výroba potravín. Kto vlastní väčšinu pôdy a čo sa na nej pestuje? Sú to miestni ľudia a je to jedlo, ktoré sami zjedia oni alebo ich dobytok? A kto získava peniaze z využívania pôdy a vody? Polia siahajúce za horizont plné vlniacej sa repky olejnej alebo schnúcich slnečníc dávajú tušiť, že to čo sa pestuje a to čo sa je je od seba na hony vzdialené. Podobné je to s takmer všetkým ostatným.
Výroba tepla a elektriny? Naše domy sú väčšinou pripojené na pupočné šnúry, ktorými k nám priteká energia. Sme zákazníkmi, ktorí platia a odoberajú a nie výrobcami, ktorí aktívne riadia hospodárenie s energiou. A pritom v našom okolí nájdeme dostatok zdrojov na uspokojenie našich potrieb a to šetrným a zmysluplným spôsobom.

Rovnako je to aj s remeslami a výrobou vecí, ktoré denne používame. A rovnako je to aj s našimi peniazmi. Ak je väčšina vecí a služieb, ktoré spotrebujeme z územia mimo miesta kde žijeme aj naše peniaze potečú preč. Preto sa nečudujme ak v našich peňaženkách alebo rozpočtoch obcí veľa nezostáva. Čím viac si zabezpečíme vo vlastnej réžii tým viac všetkého zostane v našich rukách.
Navyše vyriešime nepríjemné situácie, kedy nebudeme musieť mať dosť na uspokojenie potrieb. Či už peňazí alebo zdrojov. Sebestačnosť je dôležitý pojem, nad ktorým však dnes málokto z nás naozaj uvažuje. A pritom nám takmer nič nepatrí. Dokonca často ani peniaze, ktoré máme vo vrecku.
Stále vo všeobecnosti čakáme, že štát zabezpečí aby dakto priniesol rozvoj a pracovné miesta priamo k nám. Čakáme na nové továrne, nové strediská, nové priemyselné parky. Tie však našu prácu využívajú na uspokojovanie cudzích potrieb a z celého vzťahu vychádzame s našou (čo možno najnižšou) mzdou, ktorú potom míňame na nákupy. Pritom najväčší potenciál je v našej premene zo zákazníkov na výrobcov a vlastníkov. Práve na tejto premene je postavená nová ekonomická sila, ktorá je viditeľná vo viacerých krajinách okolo nás.
Čistá radosť z aktívneho robenia vecí, zo zabezpečenia sa, s odpojenia sa je obrovskou motiváciou.
A u nás je táto energia potrebná ako soľ. Obzvlášť v regiónoch, kde „ekonomika akosi neprichádza“. Netreba čakať, treba začať robiť. Mnohí z nás to vlastne už robia, lebo musia a vôbec im nenapadne, že to čo robia je výborný základ pre ďalší rozvoj. Že s trochou ekonomického myslenia a spojením síl s ostatnými sa dá vytvoriť veľmi veľa.
V nasledujúcich kratučkých článkoch sa budeme snažiť prinášať inšpirujúce príklady od nás aj zo zahraničia, v ktorých na miestnej úrovni dačo vzniklo, kde premenou myslenia a rozvojom podnikania a aktivizmu začal rozvoj miestnej ekonomiky.
Veríme, že tento prístup je odpoveďou na väčšinu našich problémov, tak ekonomických, ako aj sociálnych a v neposlednom rade environmentálnych.

Text: Miroslav Mojzis, Priatelia Zeme-CEPA, CEE Bankwatch Network
Alternativy v piatok najdete v piatok na FB stranke Priatelia Zeme-CEPA alebo kliknite sem pre web verziu Udržateľné miestne projekty

Pridať nový komentár

Scholarly Lite is a free theme, contributed to the Drupal Community by More than Themes.