Vytlačiť túto stránku

Veľké fosílne projekty obnovy nám budúce generácie neodpustia

utorok, 04 august 2020 12:27

Úvahy vlády o spaľovaní odpadov sú v rozpore s rastúcimi cieľmi, ktoré už teraz nestíhame plniť. Príklad obchvatu Bratislavy nám ukazuje, že veľké fosílne projekty nepomáhajú k obnove hospodárstva a mali by sme ich na európskej úrovni vylúčiť z podpory. Náš spoločný európsky dom musíme kvalitne zrekonštruovať, aby sme spoločne zvládli klimatickú krízu. Najmä kvôli tomu, že to robíme na ekonomický a environmentálny dlh budúcim generáciám.

 

Z plánu obnovy nemôžeme financovať príčiny kríz

Hlavným pilierom reakcie EÚ na pandémiu je 750 miliardový Nástroj EÚ budúcej generácie, o ktorom začal diskutovať v piatok 17. júla na Európskej rade aj predseda vlády Igor Matovič. Podľa koalície desiatich najväčších sietí environmentálnych organizácií v Európe (Green 10) by mal balík obsahovať podrobný zoznam aktivít, ktoré z dôvodu ochrany prírody a klímy nie je možné financovať. Organizácie zoradili aktivity do zoznamu 21 škodlivých ekonomických sektorov, ktoré zahŕňajú napríklad ťažký priemysel, vrátane fosílnych palív, letecký priemysel, priemyselnú živočíšnu výrobu alebo nebezpečné chemikálie. Výzvu organizácií podporilo v spoločnom liste viac ako 1 300 000 ľudí.

Náš spoločný európsky dom

Predstavte si, že by ste si kúpili dom a Vašu hypotéku by museli splácať ešte Vaše deti. Pripravili by ste ten domov na klimatickú zmenu vhodným zateplením? Zachytával by dažďovú vodu na polievanie vlastnej zeleninovej záhradky? Využili by ste európske prostriedky na obnoviteľné zdroje energie na streche? Alebo by ste uvažovali len nad aktuálnou ekonomickou situáciou? Zariadili by ste ho kotlom na spaľovanie odpadu od susedov? Chceli by ste bývať pri diaľnici alebo mať kvalitnú hromadnú dopravu po ruke? Takto veľmi zjednodušene možno popísať niektoré dilemy Slovenska a Európskej únie v rámci ekonomickej obnovy, ktorá je sčasti založená na finančnom a ekologickom dlhu najmä pre budúce generácie.

Aj spaľovne odpadov sú fosílna infraštruktúra

Aktuálne úvahy o menšom počet veľkých projektov, ktoré by podporili aj spaľovaníe odpadov sú v rozpore s cieľmi pre recykláciu odpadov a obnoviteľné zdroje. Slovensko oba tieto ciele do roku 2020 nespĺňa a v ďalších rokoch sa budú zvyšovať. Spaľovne odpadov ich dobiehanie výrazne ohrozujú. Navyše podľa OSN sú emisie skleníkových plynov zo spaľovanie odpadov porovnateľné s uhlím.[i] Plasty by tak boli fosílne palivo namiesto suroviny.
A vystávajú aj ďalšie problémy, napríklad taká horná Nitra je už v súčasnosti dobrým príkladom spravodlivej transformácie od uhlia pre strednú a východnú Európu. Vo februári sme dokonca organizovali exkurziu pre Estóncov ale kvôli koronavírusu sme im skúsenosti prezentovali online. Chceme, aby región bol výkladnou skriňou života po uhlí, nie zadným dvorom – skládkou nebezpečného odpadu zo spaľovania komunálneho odpadu. Ako ukazujú prieskumy z rôznych krajín, nesprávne nakladanie s nebezpečným odpadom vo forme toxického popolčeka zo spaľovní v niektorých prípadoch znečisťuje životné prostredie škodlivými perzistentnými organickými látkami. [ii] Opakovali sa pritom prípady kedy štátna správa nemala dostatočnú kontrolu nad nakladaním s toxickým popolčekom zo spaľovní.[iii]

Slovenský energetický a klimatický plán je roky pozadu

V súčasnosti sa diskutujú národné plány podpory obnovy a odolnosti na roky 2021 – 2023, ktoré by mali určiť kam pôjdu prostriedky z obnovy.[iv] Treba dodať, že Slovensko vypracovávalo národný energetický a klimatický plán pre kľúčové obdobie do roku 2030 v najdôležitejšom sektore – energetike (51 percent emisií Slovenska). S medzinárodnými sieťami CAN Europe a CEE Bankwatch sme analyzovali národné energetické a klimatické plány v 14 krajinách EÚ.

Slovakia Social Media EU FUNDS FOR A GREEN RECOVERY report July 2020 1

Základným problémom je, že slovenský energetický a klimatický plán pripravili ministerstvá na základe chýbajúcich a zastaralých dokumentov. Napríklad nízkouhlíková štúdia, na základe ktorej Slovensko spracovalo Nízkouhlíkovú stratégiu do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, už v čase svojho predstavenia bola minimálne deväť mesiacov zastaralá. Bola totiž dokončená v marci 2019 a už vtedy nebrala do úvahy deväť mesiacov staré zvýšenie cieľov pre obnoviteľné zdroje energie a energetickú efektívnosť z júna 2018. Túto informáciu nájdete priamo v nej. Chýbajú v tiež opatrenia z pripravovanej Dlhodobej stratégie obnovy budov.[v]  Na tomto základe ministerstvá dokončovali v roku 2019 Národný energetický a klimatický plán (NECP) a v roku 2020 Nízkouhlíkovú stratégiu. V oboch sú nedostatočne ambiciózne modely, ktoré berú do úvahy len ciele EÚ z mája 2018. Našťastie Ministerstvo životného prostredia si dalo za cieľ Nízkouhlíkovú stratégiu aktualizovať aj s modelom uhlíkovej neutrality.

Pozitívne príklady

Avšak, v slovenskom energeticko-klimatickom pláne možno hodnotiť veľmi pozitívne opatrenia ako Regionálne centrá udržateľnej energetiky[vi] a záväzok vypracovať a schváliť kritériá pre udržateľné využívanie všetkých obnoviteľných zdrojov do roku 2020.[vii]

Skončí viac 78% investícii do dopravy v cestách a diaľniciach?

Je tiež zarážajúce, že Slovensko plánuje investovať až 78 percent všetkých dopravných investícií (50,7 miliárd €) do individuálnej cestnej dopravy a podpora pre verejnú železničnú a cestnú dopravu tvorí spolu len okolo 9 percent (5,5 miliardy €).[viii]

Plánové investície SR v doprave do 2030
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe Národný energetický a klimatický plán SR

Obchvat Bratislavy nepomohol s predchádzajúcou hospodárskou krízou

Vedeli ste, že diaľničný obchvat Bratislavy mal byť odpoveďou na minulú hospodársku krízu?[ix] [x] Kým sa začal stavať, tak ekonomika už nebola v kríze a namiesto vyriešenia dopravných problémov sme svedkami len environmentálnych a iných káuz.[xi] [xii] [xiii] A ďalšie desaťročia budeme my a budúce generácie súkromným firmám splácať využívanie tejto kontroverznej infraštruktúry. Za tých zhruba 1,3 miliardy eur sme mohli podľa Cyklokoalície napríklad vybudovať o polovicu viac nových električkových tratí (580 miliónov €), kompletne zrekonštruovať tie staré (214 miliónov €), nakúpiť 100 nových električiek (270 miliónov €), 100 nových trolejbusov (87,5 milióna €), 100 nových autobusov (30,8 milióna €) 100 km oddelených cyklotrás (37 miliónov €), postaviť most cez Dunaj (70 miliónov €), záchytné parkoviská (30 miliónov €) a podobne.[xiv] Musíme preto pri tomto pláne obnovy myslieť na budúce generácie a riešenia klimatickej krízy.

 Juraj Melichár, Priatelia Zeme-CEPA

[i] http://wedocs.unep.org/bitstream/handle/20.500.11822/28413/WTEfull.pdf?sequence=1&isAllowed=y

[ii] http://zivotpouhli.sk/novinky/item/319-posudok-k-zameru-vybudovania-spalovne-komunalneho-odpadu-v-regione-horna-nitra-zo-strany-slovenskych-elektrarni-a-s

[iii] http://zivotpouhli.sk/novinky/item/319-posudok-k-zameru-vybudovania-spalovne-komunalneho-odpadu-v-regione-horna-nitra-zo-strany-slovenskych-elektrarni-a-s

[iv] https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2020/07/10/president-charles-michel-presents-his-proposal-for-the-mff-and-the-recovery-package/

[v] https://klimatickainiciativa.sk/wp-content/uploads/2020/03/12-krokov-zmiernenie-klimatickej-zmeny-screen-final.pdf

[vi] Národný energetický a klimatický plán SR, Príloha 2, https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=C135EAB2C2AC43C4A3D2E0795EA7DB32-BDE05C0D2AF2DFC8D3CC60870DD4BEBB

[vii] https://www.minzp.sk/files/iep/greener_slovakia-strategy_of_the_environmental_policy_of_the_slovak_republic_until_2030.pdf

[viii] Národný energetický a klimatický plán SR, https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/24390/1

[ix] https://ec.europa.eu/commission/priorities/jobs-growth-and-investment/investment-plan-europe-juncker-plan/european-fund-strategic-investments-efsi_sk

[x] https://ec.europa.eu/commission/strategy/priorities-2019-2024/jobs-growth-and-investment/investment-plan-europe/investment-plan-results/investment-plan-slovakia_en

[xi] http://www.ineko.sk/clanky/ppp-obchvat-bratislavy-moze-byt-predrazeny-az-o-miliardu-eur

[xii] https://zastavmekorupciu.sk/aktuality-cez-ciaru/cez-ciaru-tazba-strku-na-bratislavsky-obchvat-ohrozuje-zasoby-vody/

[xiii] http://www.counter-balance.org/wp-content/uploads/2016/12/bratislava-bypass.pdf

[xiv] Cyklokoalicia, 2015. Dostupné na internete: https://twitter.com/cyklokoalicia

Súvisiace položky (podľa značky)