Vytlačiť túto stránku

Otvorený list 54 mimovládnych organizácií vládam krajín Strednej a Východnej Európy - Zastavte rozširovanie infraštruktúry pre fosílny plyn

štvrtok, 27 máj 2021 09:32

Priatelia Zeme - CEPA a ďalších 53 organizácií zo Strednej a Východnej Európy vyzvalo vlády Bulharska, Chorvátska, Cypru, Česka, Grécka, Maďarska, Malty, Poľska, Rumunska a Slovenska, aby zastavili rozširovanie fosílnej infraštruktúry.

Vlády boli v liste kritizované za ich podporu plynu ako udržateľného paliva, a vyzvané, aby podporili opatrenia, ktoré skutočne prinesú spravodlivý a rýchly prechod na energetiku zosúladený s Parížskou klimatickou dohodou.

Prinášame Vám list v Slovenskom preklade a na stiahnutie originál listu.

24. mája 2021

 

Spoločné vyhlásenie

 

organizácií občianskej spoločnosti Bulharska, Chorvátska, Cypru, Česka, Grécka, Maďarska, Malty, Poľska, Rumunska a Slovenska adresované ich vládam k fosílnemu plynu v revidovanom TEN-E nariadení:

 Zastavte rozširovanie infraštruktúry pre fosílny plyn

 Píšeme Vám, aby sme vyjadrili svoje obavy v súvislosti s návrhom na opätovné zavedenie fosílneho plynu do revidovaného nariadenia o transeurópskej energetickej infraštruktúre (TEN-E). Európska únia a TEN-E nesmú uľahčovať investície do infraštruktúry pre fosílne palivá.

Píšeme Vám pred ďalším zasadnutím Rady EÚ, ktoré sa uskutoční 11. júna, a naliehavo Vás žiadame, aby ste konali hneď a zabránili plytvaniu verejnými prostriedkami na rozširovanie nákladnej a už teraz čiastočne nevyužívanej infraštruktúry fosílneho plynu.

Rozširovanie fosílneho plynu prostredníctvom takzvaných projektov spoločného záujmu (PCI), ktoré majú privilegovaný prístup k stavebným povoleniam a verejnému financovaniu, je v príkrom rozpore s naliehavou potrebou radikálne znížiť naše emisie skleníkových plynov.
 
Fosílny plyn je fosílne palivo s katastrofálnym vplyvom na klímu, a to nielen kvôli emisiám oxidu uhličitého, ktoré sa uvoľňujú pri jeho spaľovaní. Prispieva ku globálnemu otepľovaniu ešte predtým, ako sa vôbec dostane do bodu spaľovania. Emisie metánu z fosílneho plynu unikajú nespálené v každej fáze od ťažby až po spotrebu, a to v dostatočnom množstve, aby predstavovali obrovské nebezpečenstvo pre klímu. Hoci metán zostáva v atmosfére kratšie v porovnaní s oxidom uhličitým, podľa Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny metán otepľuje planétu 85-krát viac ako oxid uhličitý, pretože má vyšší potenciál akumulovať teplo. Existujú presvedčivé dôkazy o tom, že ak sa zohľadní celý životný cyklus, fosílny plyn môže mať rovnaký alebo dokonca horší vplyv na klímu ako iné fosílne palivá.
 
Podľa nedávnej správy OSN globálne emisie metánu napriek nedávnym hospodárskym otrasom naďalej rástli, pričom zníženie emisií metánu je najsilnejšou pákou a naliehavou potrebou, ak chceme spomaliť zmenu klímy. V nadväznosti na túto správu šéf OSN António Guterres vyzval svetových lídrov, aby sa zbavili fosílnych palív, ak sa chceme vyhnúť pádu do klimatickej priepasti.
 
Podľa správy Medzinárodnej energetickej agentúry už vo svete nie je priestor na rozširovanie fosílnej infraštruktúry. "Analýza preskúmala všetku súčasnú a rozostavanú energetickú infraštruktúru na celom svete - a zistila, že v nasledujúcich desaťročiach bude predstavovať približne 95 % všetkých emisií povolených v rámci medzinárodných klimatických cieľov."
 
Okrem toho podľa Európskej komisie musí spotreba fosílneho plynu v EÚ v nasledujúcom desaťročí výrazne klesnúť, a to o 36 % v porovnaní s úrovňou z roku 2015, ak má EÚ splniť svoje záväzky v oblasti klímy.
 
Rovnako ako vo zvyšku Európy si bezpečnosť dodávok nevyžaduje ďalšie rozširovanie nákladnej infraštruktúry fosílneho plynu v strednej a východnej Európe. Z posúdení existujúcej infraštruktúry fosílneho plynu v Európe vyplynulo, že súčasná sieť je dostatočne odolná na uspokojenie rôznych scenárov budúceho dopytu po plyne v EÚ, a to aj v prípade extrémnych prípadov prerušenia dodávok.
 
Nedávna správa Global Energy Monitor odhalila, že plánované verejné a súkromné investície v hodnote 87 miliárd eur by v skutočnosti znamenali zvýšenie kapacity dovozu fosílneho plynu do EÚ o 35 %, čo by nevyhnutne viedlo k uviaznutiu aktív, ktoré by znášali spotrebitelia. Dokonca aj podľa najnovšieho stanoviska expertnej agentúry EÚ hrozí, že investície do novej plynárenskej infraštruktúry vytvoria mnoho uviaznutých aktív, pretože chýbajú záväzky potenciálnych užívateľov plynovodov, že budú tieto zvýšené kapacity využívať.
 
Je potrebné poznamenať, že aj súčasná dovozná kapacita nie je dostatočne využívaná. Napríklad terminály LNG sa podľa správy Food & Water využívajú na menej ako polovicu svojej kapacity (priemerná miera využitia 46 % na roky 2019 a 2020).
 
Vynakladať teraz peniaze daňových poplatníkov na infraštruktúru fosílneho plynu nevyhnutne znamená odkloniť investície od veľmi potrebných projektov energetickej hospodárnosti na strane dopytu a rýchleho zavádzania udržateľných foriem obnoviteľných zdrojov energie.
 
Vytvorenie energetického systému poháňaného obnoviteľnými zdrojmi v Európe by nemalo byť vyhradené len pre bohaté krajiny. Pri prechode EÚ na bezuhlíkový energetický systém by nemali byť žiadne Európanky či Európania vynechaní. Bezpečná budúcnosť s  množstvom pracovných miest môže byť naša - ak budeme mať odvahu sa jej chopiť.
 
Vyzývame Vás, aby ste podporili opatrenia, ktoré skutočne prinesú spravodlivý a rýchly prechod na energetiku zosúladený s Parížskou klimatickou dohodou. Vyzývame Vás, aby ste hlasovali proti zahrnutiu infraštruktúry pre fosílny plyn do revidovaného nariadenia o TEN-E.
 
S úctou,
 
  1. CEE Bankwatch Network,
  2. Priatelia Zeme - CEPA, Slovakia
  3. Extinction Rebellion, Slovakia
  4. Spoločnosť ochrany spotrebiteľov (S.O.S.), Slovakia
  5. Za Zemiata, Bulgaria
  6. CEPTA - Centre for sustainable alternatives, Slovakia
  7. Terra Hub, Croatia
  8. Association Žmergo, Croatia
  9. NGO ''Eko-Zadar', Croatia
  10. Friends of the Earth Cyprus, Cyprus
  11. The Alliance of the Associations Polish Green Network, Poland
  12. Institute for Political Ecology, Croatia
  13. Stowarzyszenie Ekologiczne EKO-UNIA, Poland
  14. Děti Země, Czech Republic
  15. The Climate Collective, Greece
  16. Pan, udruga za zaštitu okoliša i prirode, Croatia
  17. WWF Adria, Croatia
  18. Avli, Cyprus
  19. ARION-Cetacean Rescue and Rehabilitation Research Center, Greece
  20. Greenpeace Greece, Greece
  21. Bankwatch Romania, Romania
  22. Naturefriends Greece, Greece
  23. Clean Air Action Group, Hungary
  24. Energiaklub Climate Policy Institute and Applied Communication, Hungary
  25. National Society of Conservationists – Friends of the Earth Hungary
  26. NESEHNUTÍ, Czech Republic
  27. TERRA CYPRIA, Cyprus
  28. Re-set: platform for social-ecological transformation, Czech Republic
  29. The Green Tank, Greece
  30. Centre for Transport and Energy, Czech Republic
  31. Green Policy Institute, Bulgaria
  32. WWF Greece, Greece
  33. Brod Ecological Society-BED, Croatia
  34. Mediterranean Institute for Nature and Anthropos, Greece
  35. Society for sustainable development design, Croatia
  36. CALLISTO, Wildlife and Nature Conservation Society, Greece
  37. Ecological Institute Veronica, Czech Republic
  38. ΤΟΥΛΙΠΑ ΓΟΥΛΙΜΗ, Greece
  39. Hellenic Society for the Protection of Nature, Greece
  40. Eko-Eko, Croatia
  41. Scientists for Climate - Croatia, Croatia
  42. ΔΡΑΣΗ ΓΙΑ ΤΗΝ ΑΓΡΙΑ ΖΩΗ, Greece
  43. MEDASSET, Greece
  44. Zelena akcija/Friends of the Earth Croatia, Croatia
  45. Stowarzyszenie Pracownia na rzecz Wszystkich Istot, Poland
  46. Zielony Instytut, Poland
  47. Polish Ecological Club Mazovian Branch, Poland
  48. Society for the Earth, Poland
  49. 2 Celsius Association, Romania
  50. WWF Romania, Romania
  51. Declic, Romania
  52. Fundacja Instytut na rzecz Ekorozwoju, Poland
  53. Znepokojené Matky, Slovakia
  54. Friends of the Earth Malta, Malta

Súvisiace položky (podľa značky)