V prvej časti mikroštúdie popisujeme chyby v legislatívnych dokumentoch súvisiacich s energetickou hospodárnosťou budov a návrhoch na ich opravu. V časti druhej sa bližšie analyzujeme deformáciu faktora primárnej energie v sústavách centralizovaného zásobovania teplom.
Z prvej časti mikroštúdie vyplývajú nasledujúce žiadosti smerom ku kompetentným orgánom zaoberajúcim sa legislatívou v energetickej hospodárnosti budov:

• Oprava definície primárnej energie v zákone č. 555/2005 Z. z., keďže z uvádzaných argumentov v zákone, ako aj vo vyhláške č. 364/2012 Z. z. je evidentné, že sa nejedná o celkovú primárnu energiu, ale o primárnu neobnoviteľnú energiu.
• Aktualizácia referencií na normy v spomenutých legislatívnych dokumentoch vzhľadom k niektorým odkazom na zrušenú normu STN EN 15603.

Dôvodom žiadostí je hlavne obava, že zle definovaná primárna energia môže kriviť celoštátne štatistické údaje a poukazovať na väčšiu úsporu primárnej energie než je skutočnosť.
V druhej časti mikroštúdie je poukázané, že nastavenie výpočtu faktora primárnej energie pre sústavy centralizovaného zásobovania teplom ide proti energetickej efektívnosti a podpore obnoviteľných zdrojov energie. Protežovanie sústav centralizovaného zásobovania teplom voči iným energetickým nosičom alebo spôsobom získavania energie bolo zmapované modelovými situáciami a ukážkami z praxe.

Modelovou analýzou bolo preskúmané, že zavedením vyhlášky 308/2016 Z.z. mohlo dôjsť v prípade niektorých budov k zlepšeniu až o dve energetické triedy z B na A0 podľa globálneho ukazovateľa – primárna energia, pričom neboli vykonané žiadne opatrenia na zníženie ich energetickej náročnosti (kapitola 2.3).
Na konkrétnom prípade z mestskej časti Ružinov v Bratislave bolo poukázané, že vybrané bytové budovy pripojené na sústavu centralizovaného zásobovania teplom s celkovou potrebou energie v triede C dosiahli energetickú triedu A0 podľa globálneho ukazovateľa. Matematickým overením bolo zistené, že analyzované budovy pri danom faktore primárnej energie by museli mať celkovú potrebu energie až v triede D, aby nedosiahli energetickú triedu A0 podľa globálneho ukazovateľa.

Posledným zistením druhej časti bolo, že podľa zákona dodávateľ tepla musí poskytnúť hodnotu faktora primárnej energie na účely certifikácie budov, avšak v zákone nie je definovaná zodpovednosť za kontrolu správnosti uvedenej hodnoty.
Z uvedených zistení vyplýva, že nastavenie hodnôt faktora primárnej energie na Slovensku nie je správne a znižuje požiadavky na energetickú hospodárnosť budov pripojených do sústav centralizovaného zásobovania teplom. Nižšie nároky na obnovu alebo výstavbu budov síce znamenajú nižšie investičné náklady, ale ich prevádzkové výdavky zostávajú vysoké. Takéto podmienky sú výhodné pre dodávateľov tepla, ale nie pre užívateľov budov.

Prečítajte si celú odbornú mikroštúdiu: Faktor primárnej energie

Cieľom tohto brífingu má byť poukázanie na smerovanie podpory pre systematický rozvoj účinných systémov CZT. Podporovaný by mal byť prechod k vyšším generáciám zásobovania teplom (zo súčasnej 2. a 3. generácie na 4. generáciu), ktoré pracujú s nižšou teplotou vody, čo so sebou prináša nižšie tepelné straty v systéme a využívanie OZE a odpadného tepla vo väčšom rozsahu.

V meste Prievidza môže prechod na 4. generáciu zásobovania teplom znamenať úsporu až približne 54% ročnej spotreby tepla v sústave oproti súčasnému systému.
Zavádzanie vyšších generácii zásobovania teplom si však vyžaduje prípravnú fázu, v rámci ktorej je potrebné dostať všetky časti systému (od výroby cez distribúciu až po spotrebu tepla v pripojených budovách) na určitú kvalitatívnu úroveň. Systém s takto nastavenými procesmi bude ako celokvykazovať vysokú účinnosť.

Prečítajte si celý brífing: Odporúčania pre podporu teplárenstva do roku 2030 [pdf, 1MB]

BRATISLAVA. 26. november 2021. Navrhované pozície Slovenska k balíku legislatívnych zmien Fit for 55 nekorešpondujú s deklaráciami politikov o potrebe ochrane klímy. Veľký balík návrhov má byť praktickým krokom smerom k naplneniu záväzkov z konferencie COP 26 v Glasgowe. K ich naplneniu, ale najmä k ochrane pred klimatickou krízou, bude musieť Slovensko prehodnotiť svoj prístup a zamerať sa na hlavný cieľ týchto zmien. Tým je ochrana pred klimatickou krízou vyváženým a sociálne spravodlivým spôsobom. Zatiaľ zverejnené pozície však tieto snahy skôr podkopávajú ako podporujú.

Bratislava, 28. september 2021. Odpoveďou na zvyšujúce sa ceny energií by mal byť jasný dlhodobý plán na odchod od fosílnych palív a akútna ochrana spotrebiteľov, uviedla Klimatická koalícia v reakcii na dnešnú mimoriadnu schôdzu parlamentu. Súčasná situácia by nemala byť predmetom politikárčenia. Namiesto toho majú politici nastoliť riešenia, ktoré zabezpečia zvyšovanie úspor a znižovanie závislosti od fosílnych palív, vrátane zemného plynu, a budú chrániť sociálne citlivé skupiny obyvateľstva pred energetickou chudobou.