David C. Korten: Keď korporácie vládnu svetu

Zopár ochutnávok z (vypredanej, avšak v knižniciach dostupnej) knihy Davida C. Kortena (profesora Harvardskej univerzity, ktorý sa venoval aj oblasti medzinárodného obchodu) - Keď korporácie vládnu svetu:

Rozdiel medzi realitami, ktoré zvyšujú ekonomický rast a realitami, ktoré zlepšujú ľuďom život nastolil základnú otázku: ako by vyzeral rozvoj, ak by nebol zameraný na rast - pri ktorom sú ľudia považovaní iba za prostriedok na dosiahnutie rastu - ale na ľudí, pričom ľudia by boli jeho cieľom i hlavný nástrojom?


Naše závery neboli žiadnym pozoruhodným objavom. Podarilo sa nám však čosi viac než iba znovuobjaviť starobylú pravdu, že medzi našou duchovnou prirodzenosťou a ekonomickým životom jestvuje vážne napätie a že zdravé sociálne a duchovné fungovanie závisí od toho či je medzi nimi udržiavaná rovnováha. Takisto nič nové sme neobjavili keď sme uznali dôležitosť občianskej spoločnosti, ktorá stále tvorila základ demokratického vládnutia.

..takmer v každej krajine sveta sme svedkami ustavične sa zrýchľujúcej dezintegrácie spoločnosti a životného prostredia, prejavujúcej sa nárastom chudoby, nezamestnanosti, nerovnosti, násilnej kriminality, rozpadu rodín a degradácie životného prostredia. Tieto problémy čiastočne súvisia s päťnásobným nárastom výroby od roku 1950, ktorá zvýšila ľudské tlaky na ekosystémy v miere, ktorú planéta nedokáže uniesť.
Neustála honba za ekonomickým rastom, ako organizujúcim princípom verejnej politiky, urýchľuje rozpad regeneračných schopností ekosystému a vedie k rozkladu spoločnosti..


Systém zameraný na množenie peňazí vidí v ľuďoch zdroj neefektívnosti a na každej úrovni sa ich usiluje čo najrýchlejšie zbaviť.

"Ľudia, čo oslavujú technický pokrok, hovoria, že práve on nám zvýšil životnú úroveň, priniesol vyššiu rýchlosť, rozšíril naše možnosti, poskytol viac voľného času a väčší luxus. Žiaden z týchto prínosov nám však nič nehovorí o ľudskej spokojnosti, šťastí, bezpečnosti či schopnosti uchovať život na Zemi" - Jerry Mander

Dokonca aj v najbohatších krajinách sveta javy ako sú vysoká nezamestnanosť, zoštíhľovanie firiem, pokles reálnych miezd, väčšia závislosť od vedľajšieho a dočasného pracovného pomeru bez ďalších zamestnaneckých výhod a slabnúce odbory vyvolávajú čoraz intenzívnejší pocit ekonomickej neistotya vedú k ubúdaniu strednej triedy.

Svet je čoraz viac rozdelený na dve časti: na tých, ktorí sa tešia bohatej hojnosti a na tých , ktorí žijú v neľudskej biede, útlaku a ekonomickej neistote. Zatiaľ čo špičkoví manažéri obchodných spoločností, investiční bankári, finanční špekulanti, športovci a celebrity majú niekoľkomiliónové ročné príjmy, približne 1 miliarda svetovej populácie sa musí zúfalo namáhať, aby vyžila z necelého dolára na denne. Človek nepotrebuje ísť do niektorého vzdialeného kúta Afriky, aby zažil tieto nerovnosti: Sám som toho každý deň svedkom v blízkosti môjho bytu v srdci New Yorku.

Prejavy zlyhania inštitucionálnych systémov predstavujú globálnu trojakú krízu ľudstva, a to krízu prehlbujúcej sa chudoby, rozpad spoločnosti a deštrukciu životného prostredia. Väčšina prvkov krízy má spoločnú jednu dôležitú charakteristiku: ich riešenia si vyžadujú lokálnu akciu - v jednotlivých domácnostiach a v jednotlivých komunitách. Táto akcie je uskutočniteľná iba vtedy keď miestne zdroje sú v miestnych rukách. Medzi najnaliehavejšie a nenaplnené potreby obyvateľov sveta patrí potravinová bezpečnosť, vhodné bývanie, odev, zdravotná starostlivosť a vzdelanie, ktorých nedostatok sa považuje za prejav skutočnej núdze. Až na zriedkavé výnimky takmer každá krajina disponuje zdrojmi a kapacitami potrebnými na naplnenie týchto potrieb - za podmienky, že tí, čo majú v rukách zdroje, budú to považovať za prioritu. Miestni ľudia majú prirodzený sklon uprednostňovať tieto potreby. Keď sa však kontrola nad týmito zdrojmivykonáva zvonka, zväčša sú v popredí iné priority.

Aký je len rozdiel medzi životom kovboja a astronauta!... Možnosti tých kovbojov, ktorí chceli pracovať sa zdali bezhraničné a každého, kto sa domnieval, že zisk jedného musí niekomu inému priniesť stratu, označili za krátkozrakého a bez fantázie. Treba nechať, aby všetci súťažili medzi sebou v získavaní bohatstva v očakávaní, že prospech jednotlivcov bude nakoniec prospechom aj pre spoločenstvo.
Astronauti žijú na kozmickej lodi, ktorá sa ženie vesmírom s ľudskou posádkou a s drahocennými a obmedzenými zdrojmi na palube. Všetko musí byť udržiavané v rovnováhe, všetko musí byť recyklované, nesmie vznikať odpad. Mierou blahobytu nie je to, ako rýchlo dokáže posádka spotrebovať svoje obmedzené zdroje, ale skôr akí sú členovia posádky efektívni priuchovávaní svojho fyzického a mentálneho zdravia, spoločných zásob a systému udržiavajúceho život, od ktorého sú všetci závislí.


Pôdu, ktorú využívajú krajiny Juhu na produkciu potravín pre export, nemôžu využívať chudobní týchto krajín na pestovanie potravín a produtkov, aby tak uspokojili svoje základné potreby.

..dynamiku nevidia najmä spotrebitelia Severu, ktorí - ak si takéto otázky vôbec položia - sú ubezpečovaní, že takýto stav prospieva chudobným Juhu, pretože im poskytuje pracovné miesta a príjmy vďaka čomu si môžu zabezpečiť potraviny oveľa lacnejšie ako keby si ich pestovali sami. Je to pekná teória, ale zo závislosti od obchodu, ktorá vytlačila produkciu potravín, najviac profitovali nadnárodné korporácie agrobiznisu, ktoé majú pod kontrolou globálny obchod so základnými potravinami a surovinami.

"Je ohromujúce sledovať, ako civilizácia ničí samú seba iba preto, lebo v úplne nových podmienkach nedokáže prehodnotiť platnosť ekonomickej ideológie, ktorú vyznáva." - Sir James Goldsmith

"Vedúci predstavitelia obchodných spoločností snívajú o globálnom trhu pozostávajúcom z ľudí, ktorí majú rovnaký vkus a rovnaké potreby. Milióny ľudí okamžite rozoznajú obchodné logá a symboly na fľašiach, škatuliach a nálepkách, aj keď azda ani nevediapovedať, akej farby je zástava OSN." Richard J. Barnet a John Cavanagh

"Ak zmeníme obraz sveta, ktorý je v nás, sme schopní zmeniť aj svet." - Willis Harman

..heslom ekologickej revolúcie sa stáva výzva "Globalizuj vedomie! Lokalizuj Ekonomiky"

"Naša dedina prosperovala. (...) Skutočným základom našej prosperity (...) bol hlboký a pevný zmysel pre komunitu, ktorý nám umožnil čo najlepšievyužívať tieto zdroje. (...) mali sme všetko, čo sme potrebovali - dobre remeselne vypracované pekné predmety, ktoré mali dlhú trvanlivosť - avšak náš "konzum" bol nízky " - Eknath Easwaran

"Sympatizujem s tými, ktorú chcú minimalizovať, nie maximalizovať ekonomickú previazanosť medzi krajinami. Myšlienky, vedomosti, umenie, pohostinnosť, cestovanie - toto sú veci, ktoré by vďaka svojmu charakteru mali byť medzinárodné. Ale nechajme nech tovary, ak je to len možné a výhodné, sa produkujú doma, a najmä nech financie budú predovšetkým národné" - John Maynard Keynes

Toto je len ochutnávkou tejto skvelej knihy, ktorú by mnohí mohli označiť za antiglobalistickú alebo ľavicovú. Pre mňa je však hodnotným zdrojom informácií každého ekonóma. Najmä kvôli tomu, aby nepodliehal neoliberalistickej propagande, ktorá je jedným z hlavých prúdov súčasnej ekonomickej teórie.
Knihu odporúčam posúdiť na základe jej prečítania, nielen týchto pár úryvkov. Obzvlášť odporúčam VI. kapitolu, v ktorej je popísané čo a ako robiť pre udržateľnejší svet.
A ozaj, knižku zoženiete napríklad aj v Malokarpatskej knižnici.

O tom, čo sa nachádza v jednotlivých kapitolách si môžete prečítať napríklad v nasledujúcej
recenzii knihy David C. Korten: Keď korporácie vládnu svetu
alebo v tomto blogu a na paradigma.sk .
Zopár recenzií tejto knihy aj na stránke online kníhkupectva

Všetky citáty sú z knihy:
KORTEN, David C. Keď korporácie vládnu svetom. II. Košice : PARADIGMA.SK, 1995. 351 s. ISBN 80-968603-0-5.

Scholarly Lite is a free theme, contributed to the Drupal Community by More than Themes.