Cieľom štúdie bolo identifikovať možnosti úspor energie v zariadeniach sociálnych služieb krízovej intervencie (ZSSKI) a pripraviť závery využiteľné na národnej úrovni.

Zariadenia sociálnych služieb krízovej intervencie (ďalej len „ZSSKI“) sú súčasťou širšieho rámca sociálnej infraštruktúry, ktorá má v spoločnosti plniť funkciu záchrannej siete pre ľudí v kríze. Ich význam spočíva v zabezpečení okamžitej pomoci, prechodného bývania a sociálneho poradenstva s cieľom stabilizovať životnú situáciu klientov. Obnova a rozvoj týchto zariadení preto nie je len otázkou stavebných zásahov, ale aj nevyhnutnou podmienkou na posilnenie kapacít sociálneho systému štátu.

Zariadenia prevádzkujú z neverejných poskytovateľov najmä samosprávy, neziskové organizácie, občianske združenia a cirkevné subjekty. V mnohých prípadoch ide o zariadenia, ktoré fungujú s obmedzenými finančnými zdrojmi, pričom investície do údržby alebo obnovy sú realizované len vtedy, keď to umožnia dotačné programy alebo európske fondy. Nedostatok stabilného financovania vedie k tomu, že rekonštrukcie sú často čiastkové a nezachytávajú všetky kľúčové aspekty modernizácie – od technickej po dispozičnú a sociálno-architektonickú úroveň.

Keďže že viacerí predstavitelia vlády SR opakovane odmietajú zaviesť systém obchodovania s emisiami v sektore budov a dopravy (ETS2) a aj Národná rada SR prijala v tejto veci odmietavé uznesenie, predpokladáme, že Sociálno-klimatický plán (NSKP), ktorého realizácia mala byť financovaná práve z výnosov z ETS2, bude potrebné financovať z iných zdrojov.

Na financovanie opatrení na riešenia energetickej a dopravnej chudoby preto navrhujeme využiť prostriedky Environmentálneho fondu, najmä však Modernizačného fondu. Za prvý pozitívny krok týmto smerom považujeme schému Obnov dom (mini), ktorú už Ministerstvo životného prostredia zaradilo do Modernizačného fondu. Zhodou okolností ide aj o prvé opatrenie navrhnuté v štúdii Trinomics k Sociálno-klimatického plánu, ktoré podporila EÚ. V Modernizačnom fonde by malo mať Slovensko podľa konzervatívneho odhadu o 1,14 miliardy EUR viac, ako je zatiaľ alokované podľa verejne dostupných údajov. To predstavuje takmer 89 % dohodnutého príspevku EÚ do  Sociálno-klimatického fondu pre Slovensko na roky 2028 – 2032, ak by zaviedlo ETS2.

Poslanci a poslankyne môžu vláde pomôcť využiť prostriedky na adresnú energopomoc na základe zistení Ministerstva hospodárstva SR a Prognostického ústavu SAV, ktorí navrhujú definovať domácnosti ovplyvnené alebo ohrozené energetickou chudobou v rozmedzí 9-18 percent (164 000-330 000 domácností). Environmentálne a sociálne organizácie navrhujú, aby pomoc smerovala tým, ktorí to skutočne potrebujú a zvyšné peniaze sa použili na dlhodobú odolnosť a sebestačnosť Slovenska.

Už približne päť rokov pracujú ministerstvá, odborníci a odborníčky na určení toho, ktoré domácnosti sú zraniteľné energetickou chudobou. Priatelia Zeme-CEPA navrhujú, aby sme pomohli tým, ktorý to skutočne potrebujú a zvyšné peniaze využili na dlhodobú odolnosť a sebestačnosť Slovenska.

Vláda v stredu 18.6. posunula prijatie Sociálno-klimatického plánu na koniec roka. Podľa organizácií je to zlá správa nielen pre klimatické opatrenia ale najmä pre ľudí, ktorí zápasia s cenami energií. Návrh plánu malo Slovensko predložiť do konca júna Európskej komisii. Jeho cieľom je pomôcť zraniteľným skupinám obyvateľstva s ekonomickými a sociálnymi dopadmi zelenej transformácie. Sociálno-klimatický fond by priniesol na Slovensko viac ako 1,5 miliardy eur, ale o 245 miliónov eur menej ak ho odloží.

Dvadsaťpäť environmentálnych a sociálno-ekonomických organizácií dnes spoločne vyzvalo vládu a Národnú radu SR, aby od 1. januára 2026 spustili cielenú pomoc s cenami energií pre domácnosti, ktoré sú na tom sociálne najhoršie. Zároveň žiadajú výrazné zvýšenie podpory na obnovu bytových a rodinných domov s cieľom znížiť ich energetickú náročnosť a podporiť rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, ktoré dlhodobo znížia ceny energií pre domácnosti. Zdôrazňujú, že len adresnou pomocou v roku 2026 sa môže ušetriť 500 miliónov € a ďalšie európske prostriedky na zníženie nákladov domácností na energie sú dostupné v Environmentálnom fonde, Modernizačnom fonde a pripravovanom Sociálno-klimatickom fonde.

Žiadame Vládu a Národnú radu Slovenskej republiky, aby okrem adresnej energopomoci, ako krátkodobej pomoci pre sociálne najslabších, ktorú by mala zaviesť od 1. januára 2026, sa zamerala na dlhodobejšie riešenie znižovania nákladov domácností na energie výrazným zvýšením prostriedkov na financovanie obnovy bytových a rodinných domov a na znižovanie cien energií  zvýšenou podporou využívania obnoviteľných zdrojov energie.

V rámci Sociálno-klimatického plánu môže Slovenská republika významne podporiť obnovu zariadení sociálnych služieb krízovej intervencie, ktoré prevádzkujú neverejní poskytovatelia (napr. cirkevné organizácie, mimovládne organizácie, občianske združenia a pod.). Neverejní poskytovatelia zabezpečujú až 45% z celkového počtu sociálnych služieb na Slovensku, pričom ich poskytujú bez dosahovania zisku. Napriek tomu vypadli zo všetkých mechanizmov podpory (Plán obnovy a odolnosti, Program Slovensko, Environmentálny fond) zameraných na zvýšenie energetickej efektívnosti budov. Sociálne služby krízovej intervencie sú pritom zamerané na pomoc najzraniteľnejším skupinám obyvateľov - jednotlivcom a rodinám ohrozeným chudobou a sociálnym vylúčením, a to najmä jednorodičovským a viacpočetným rodinám, ľuďom bez domova, príslušníkom marginalizovaných rómskych komunít, týraným matkám s deťmi, či odídencom.

Zníženie energetickej chudoby s vysokou hodnotou za peniaze prostredníctvom Sociálno - klimatického fondu

Slovenská republika ako člen Európskej únie sa aktívne podieľa na plnení ambicióznych klimatických a sociálnych cieľov. Jedným z kľúčových nástrojov na ich dosiahnutie je Sociálny klimatický fond EÚ (SKF), ktorý má za úlohu zmierniť negatívne sociálne dopady klimatických politík, najmä na zraniteľné skupiny obyvateľstva.