Osemnásť mimovládnych organizácií a iniciatív dnes listom požiadalo vládu Slovenskej republiky, aby v rámci prípravy rozpočtu SR zastavila dotovanie fosílnych palív v objeme stoviek miliónov eur ročne. Navrhujú, aby tieto prostriedky využila na Sociálno – úsporný program, ktorý by reálne pomohol ľuďom. Pripomínajú, že najmä nízkopríjmové domácnosti potrebujú pomoc s obnovou domov, výmenou plynových kotlov za tepelné čerpadlá alebo s inými úspornými opatreniami. Dôležité je podľa nich aj znížiť závislosť od zemného plynu, ktorého dovozom nám zo Slovenska odtekajú miliardy eur. Organizácie ponúkajú spoluprácu zdieľaním odporúčaní či prinášaním príkladov dobrej praxe.
Európska únia od roku 2019 prijíma legislatívu (Európska zelená dohoda, REPowerEU, Fit for 55), ktorou sa zaväzuje pristupovať k životnému prostrediu, klimatickým otázkam a energetickým úsporám tak, aby stratégia hospodárskeho rastu nebola viazaná na vyčerpávanie zdrojov, ale ich efektívne využívanie s cieľom do roku 2050 dosiahnuť nulový stav čistých emisií skleníkových plynov. Súčasťou legislatívy „Fit for 55“, v ktorej sa približuje EÚ vyššie uvedenému cieľu tým, že definuje úsilie dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov o 55 % do roku 2030, a to prostredníctvom ďalšieho zníženia emisií v oblasti budov a dopravy, investovaním do obnoviteľných zdrojov energie, obnovy budov a udržateľnej dopravy. Jedným z inkluzívnych krokov tohto procesu bolo vydanie nariadenia v máji 2023 o Sociálno-Klimatickom Fonde (SKF), prostredníctvom ktorého bude mať Slovensko k dispozícii 1,28 až 1,5 miliardy eur na riešenie sociálnych dopadov zelenej transformácie v oblasti v energetickej a dopravnej chudoby pre roky 2026–2032.
Materiál vznikol za účelom vytvorenia podnetov do diskusie o možných prístupoch a riešeniach k zlepšeniu energetickej hospodárnosti obývaných objektov v marginalizovaných rómskych osídleniach (najmä v segregovaných) na jeseň 2023. Jeho účelom je stručne načrtnúť súčasnú situáciu v tejto špecifickej skupine (avšak bez ambície vyčerpávajúco a komplexne zhodnotiť celkovú situáciu na Slovensku), identifikovať základné problémy infraštruktúry na bývanie v takýchto osídleniach (najmä technické a energetické) a predstaviť potenciálne opatrenia.
Štúdia poskytuje technicko-ekonomické posúdenie možných spôsobov vykurovania a prípravy teplej vody v rámci projektu Prestupné bývanie – Luník IX.
V štúdii sú detailnejšie rozobraté štyri varianty riešenia:
Konkrétnou sociálnou výzvou, na ktorú by jednou z odpovedí mohla byť podpora rozvoja energetických komunít, je energetická chudoba. Tá je prirodzene previazaná s ďalšími výzvami týkajúcimi sa dostupnosti zamestnania, bývania a ďalších verejných služieb. Vzhľadom na rôznorodosť definícií a ukazovateľov sa úroveň na Slovensku nachádza medzi 5 až 19%, pričom ide predovšetkým o samoživiteľov, mnohopočetné domácnosti, ako aj dôchodcov. Špecifickou skupinou sú marginalizované rómske komunity (MRK), kde úroveň energetickej chudoby podľa posledných zistení prieskumu EU SILC MRK dosahuje až 50%.
Aj keď členmi a zriaďovateľmi energetických komunít môžu byť obyvatelia bytových a rodinných domov ako aj podniky, v prípade zamerania sa na riešenie sociálnych aspektov, konkrétne energetickej chudoby, možno za hlavné cieľové skupiny považovať nasledovné:
Vec: Zapojenie do aktualizácie Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021-2030
Žiadame o:
Sociálnymi riešeniami v oblasti obnovy budov a obnoviteľných zdrojov energie (OZE) chceme súčasne riešiť energetickú aj klimatickú krízu. Vzhľadom na zlú sociálnu situáciu, stav budov, vysoké finančné potreby a rastúcu infláciu, navrhujeme v jednotlivých programoch uprednostňovať sociálne zraniteľné skupiny. Verejné zdroje by mali podporiť najmä ľudí, ktorí si dané opatrenia nemôžu sami dovoliť. A tých bohatších zasa motivovať k vyšším úsporám energií, ktoré podporia trh pre všetkých.
Prečítajte si krátky diskusný materiál k energetike budov (pdf) a prezentáciu z workshopu 14.12.2022.
Cieľom tejto štúdie je na základe energetického auditu vybraného bytového domu, Hrebendova 1-3, ktorý uskutočnili energetickí audítori v novembri a decembri 2022 vychádzajúc z terénnych meraní a dát poskytnutých mestskou časťou, a verejne dostupných zdrojov, analyzovať uskutočniteľnosť návrhovaných scenárov pilotných intervencií pre mestskú časť ako majiteľa a správcu bytového domu, aj v spojitosti s relevantnými schémami na zabezpečenie možného financovania. Prvá časť v krátkosti predstaví aktuálny kontext, predovšetkým trend rastúcich cien energií. Druhá časť zhrnie metodický postup výskumu, vrátane energetického auditu a výberu bytového domu Hrebendova 1-3. Nasledujúca časť odprezentuje výsledky energetického auditu, konkrétne tri hlavné scenáre zohľadňujúce energetickú efektívnosť ako aj investičnú náročnosť vybraných intervencií. V poslednej časti autori poskytnú krátku analýzu primárných schém financovania, konkrétne projektovej schémy Zelená domácnostiam a Štátneho fondu rozvoja bývania, v rámci ktorých sa samospráva môže uchádzať o finančnú podporu jednotlivých intervencií. Analýza zároveň poukáže na hlavné úskalia spojené s reálnou uskutočniteľnosťou navrhovaných riešení. V závere autori štúdie okrem zhrnutia primárnych výstupov načrtnú krátku diskusiu ohľadom replikovateľnosti vybraných intervencií ako aj zlepšenia existujúcich schém podpory.
Cieľom prvej zo série štúdií je identifikácia výziev rómskych komunít v oblasti udržateľného rozvoja v kontexte mestskej časti Košíc Luník IX. Kvôli obmedzenému rozsahu sa nezameria na holistický prístup k udržateľnému rozvoju ale konkrétne na tému bývania v súvislosti s pokrytím a dostupnosťou inžinierskych sietí prípadne iných zdrojov energií, ktoré na jednej strane predstavujú nevyhnutný prvok pre kvalitný život obyvateľov no zároveň aj hlavný zdroj energetickej a environmentálnej záťaže. Mestská časť Luník IX. bola vybraná pre štúdiu ako najväčšia urbánna lokalita na Slovensku s prakticky stopercentným populačným zastupením rómskou komunitou, ktorá v lokalite žije vo viacerých typoch bývania s rôznym energetickým vybavením. Štúdia výchádza z dát z verejne dostupných zdrojov a databáz, ako napríklad Atlas rómskych komunít 2019, ako aj z rozhovoru so starostom a ďalších informácií poskytnutných Mestskou časťou Luník IX. Prvá časť stručne zhrnie historický kontext a vývoj lokality, ktorý viedol do súčasného stavu, a druhá poskytne obraz o sociálno-ekonomickej štruktúre obyvateľstva. Tretia časť štúdie predstaví rôzne typy bývania na Luníku IX., ich energetické pokrytie a správu. Štvrtá časť sa zameria na zhodnotenie existujúcich a plánovaných intervencií, ktorých hlavnými príkladmi sú úspešné pilotné zavedenie kreditného systému a projekt prestupného bývania. Záver štúdie zhrnie hlavné výzvy a bariéry pre ich riešenie a načrtne východiská pre výskum a základné rámce pre ďalšie možné intervencie.
Zníženie energetickej potreby a spotreby prostredníctvom komplexnej renovácie budov by malo byť prioritou a žiadúcim cieľom všetkých národných politík na Slovensku. Všetkým domácnostiam, vrátane tých najchudobnejších, však musia byť prístupné možnosti zlepšenia tepelno-izolačných vlastností ich domácností a energeticky účinné technológie a systémy vykurovania. Pretože len vykurovanie, chladenie či ohrev teplej vody optimálne zatepleného domu či bytu nám umožní znížiť spotrebu energie, účty za energie i produkciu emisií.
Kotlíková dotácia, ktorú Ministerstvo životného prostredia SR plánuje spustiť v roku 2022, prichádza s trojročným oneskorením. Ponuka štátu z verejných financií vymeniť domácnostiam kotle na tuhé palivo za plynové kotle prichádza v čase, keď cena plynu dosahuje svoje maximá a existujú oveľa ekonomicky a ekologicky zmysluplnejšie možnosti znižovania závislosti od plynu využívaním obnoviteľných zdrojov energie.
Kotlíková dotácia má byť riešením pre zastavenie súdneho procesu EÚ voči Slovensku za nedostatočnú ochranu obyvateľov pred znečisteným ovzduším. Najväčšími znečisťovateľmi sú však veľmi často chudobní obyvatelia najmä vidieckych oblastí, rómskych osád a tzv. lokálne kúreniská. Tieto oblasti však zväčša nie sú plynofikované a napríklad drevo ako palivo na celú zimu, ktoré si zabezpečujú rôznymi „alternatívnymi spôsobmi“, môže vyjsť rodinu od 50 do cca 250 eur. Ponuka prejsť na plynový kotol takýmto rodinám v čase rastúcich cien plynu teda vôbec nedáva ekonomický zmysel.
Okrem energetických politík potrebujeme aj komplexné sociálne politiky, ktoré sú kľúčové najmä pre zraniteľné komunity spotrebiteľov. Dialóg všetkých zainteresovaných strán ako sú ministerstvá, regulátori, stavovské organizácie, spotrebiteľské či enviromentálne organizácie by mal definovať najlepšie politické riešenia pre energeticky chudobné domácnosti.
V nasledujúcich kapitolách prepojíme problematiku kvality ovzdušia s problémom energetickej chudoby a potrebou vytvorenia dlhodobej štátnej stratégie energetickej modernizácie domácností s dôrazom na zlepšenie prístupu najchudobnejších k úsporným a enviromentálne šetrným nefosílnym riešeniam.
Litovská skúsenosť je podrobným návodom pre krajiny ako Slovensko, ako verejné prostriedky použiť ako investíciu do komplexnej obnovy bytových domov, s použitím prostriedkov z eurofondov i súkromnej sféry, i ako do procesu renovácie a samovýroby energie zapojiť aj najchudobnejšie domácnosti.
A v kapitole o štúdii Európskej spotrebiteľskej organizácie BEUC z roku 2021 sa dozviete, prečo možno za určitých podmienok tepelné čerpadlá považovať za najdostupnejšiu voľbu pre domácnosti, ktoré sa rozhodnú dekarbonizovať svoje kúrenie.
Prečítajte si celú štúdiu: Komplexná obnova budov, obnoviteľné zdroje a samovýroba energie ako riešenia energetickej chudoby na Slovensku
English version: Solutions to energy poverty in Slovakia: complex building reconstruction, renewable resources and self-produced energy
Táto stránka bola vytvorená s podporou Európskej únie a Open Society Foundation. Poskytovatelia finančného príspevku nenesú zodpovednosť za prezentované názory. Za obsah zodpovedajú výlučne Priatelia Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network a nemôže byť za žiadnych okolností považovaný za názor Európskej únie.