Vláda v stredu 18.6. posunula prijatie Sociálno-klimatického plánu na koniec roka. Podľa organizácií je to zlá správa nielen pre klimatické opatrenia ale najmä pre ľudí, ktorí zápasia s cenami energií. Návrh plánu malo Slovensko predložiť do konca júna Európskej komisii. Jeho cieľom je pomôcť zraniteľným skupinám obyvateľstva s ekonomickými a sociálnymi dopadmi zelenej transformácie. Sociálno-klimatický fond by priniesol na Slovensko viac ako 1,5 miliardy eur, ale o 245 miliónov eur menej ak ho odloží.

Dvadsaťpäť environmentálnych a sociálno-ekonomických organizácií dnes spoločne vyzvalo vládu a Národnú radu SR, aby od 1. januára 2026 spustili cielenú pomoc s cenami energií pre domácnosti, ktoré sú na tom sociálne najhoršie. Zároveň žiadajú výrazné zvýšenie podpory na obnovu bytových a rodinných domov s cieľom znížiť ich energetickú náročnosť a podporiť rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, ktoré dlhodobo znížia ceny energií pre domácnosti. Zdôrazňujú, že len adresnou pomocou v roku 2026 sa môže ušetriť 500 miliónov € a ďalšie európske prostriedky na zníženie nákladov domácností na energie sú dostupné v Environmentálnom fonde, Modernizačnom fonde a pripravovanom Sociálno-klimatickom fonde.

Žiadame Vládu a Národnú radu Slovenskej republiky, aby okrem adresnej energopomoci, ako krátkodobej pomoci pre sociálne najslabších, ktorú by mala zaviesť od 1. januára 2026, sa zamerala na dlhodobejšie riešenie znižovania nákladov domácností na energie výrazným zvýšením prostriedkov na financovanie obnovy bytových a rodinných domov a na znižovanie cien energií  zvýšenou podporou využívania obnoviteľných zdrojov energie.

V rámci Sociálno-klimatického plánu môže Slovenská republika významne podporiť obnovu zariadení sociálnych služieb krízovej intervencie, ktoré prevádzkujú neverejní poskytovatelia (napr. cirkevné organizácie, mimovládne organizácie, občianske združenia a pod.). Neverejní poskytovatelia zabezpečujú až 45% z celkového počtu sociálnych služieb na Slovensku, pričom ich poskytujú bez dosahovania zisku. Napriek tomu vypadli zo všetkých mechanizmov podpory (Plán obnovy a odolnosti, Program Slovensko, Environmentálny fond) zameraných na zvýšenie energetickej efektívnosti budov. Sociálne služby krízovej intervencie sú pritom zamerané na pomoc najzraniteľnejším skupinám obyvateľov - jednotlivcom a rodinám ohrozeným chudobou a sociálnym vylúčením, a to najmä jednorodičovským a viacpočetným rodinám, ľuďom bez domova, príslušníkom marginalizovaných rómskych komunít, týraným matkám s deťmi, či odídencom.

Zníženie energetickej chudoby s vysokou hodnotou za peniaze prostredníctvom Sociálno - klimatického fondu

Slovenská republika ako člen Európskej únie sa aktívne podieľa na plnení ambicióznych klimatických a sociálnych cieľov. Jedným z kľúčových nástrojov na ich dosiahnutie je Sociálny klimatický fond EÚ (SKF), ktorý má za úlohu zmierniť negatívne sociálne dopady klimatických politík, najmä na zraniteľné skupiny obyvateľstva.

Mimovládne organizácie vyzývajú Vládu a Národnú radu Slovenskej republiky, aby svoje kroky v oblasti energetiky smerovali k podpore zraniteľných skupín obyvateľstva, ktoré potrebujú pomoc a zároveň efektívne šetria energiou.

Osemnásť mimovládnych organizácií a iniciatív dnes listom požiadalo vládu Slovenskej republiky, aby v rámci prípravy rozpočtu SR zastavila dotovanie fosílnych palív v objeme stoviek miliónov eur ročne. Navrhujú, aby tieto prostriedky využila na Sociálno – úsporný program, ktorý by reálne pomohol ľuďom. Pripomínajú, že najmä nízkopríjmové domácnosti potrebujú pomoc s obnovou domov, výmenou plynových kotlov za tepelné čerpadlá alebo s inými úspornými opatreniami. Dôležité je podľa nich aj znížiť závislosť od zemného plynu, ktorého dovozom nám zo Slovenska odtekajú miliardy eur. Organizácie ponúkajú spoluprácu zdieľaním odporúčaní či prinášaním príkladov dobrej praxe.

Európska únia od roku 2019  prijíma legislatívu (Európska zelená dohoda, REPowerEU, Fit for 55), ktorou sa zaväzuje  pristupovať k životnému prostrediu, klimatickým otázkam a energetickým úsporám tak, aby stratégia hospodárskeho rastu nebola viazaná na vyčerpávanie zdrojov, ale ich efektívne využívanie s cieľom do roku 2050 dosiahnuť nulový stav čistých emisií skleníkových plynov. Súčasťou legislatívy  „Fit for 55“, v ktorej sa približuje EÚ vyššie uvedenému cieľu tým, že definuje úsilie dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov o 55 % do roku 2030, a to  prostredníctvom ďalšieho zníženia emisií v oblasti budov a dopravy, investovaním do obnoviteľných zdrojov energie, obnovy budov a udržateľnej dopravy. Jedným z inkluzívnych krokov tohto procesu bolo vydanie nariadenia v máji 2023 o Sociálno-Klimatickom Fonde (SKF), prostredníctvom ktorého bude mať Slovensko k dispozícii 1,28 až 1,5 miliardy eur na riešenie  sociálnych dopadov zelenej transformácie v oblasti v energetickej a dopravnej chudoby pre roky 2026–2032.

Materiál vznikol za účelom vytvorenia podnetov do diskusie o možných prístupoch a riešeniach k zlepšeniu energetickej hospodárnosti obývaných objektov v marginalizovaných rómskych osídleniach (najmä v segregovaných) na jeseň 2023. Jeho účelom je stručne načrtnúť súčasnú situáciu v tejto špecifickej skupine (avšak bez ambície vyčerpávajúco a komplexne zhodnotiť celkovú situáciu na Slovensku), identifikovať základné problémy infraštruktúry na bývanie v takýchto osídleniach (najmä technické a energetické) a predstaviť potenciálne opatrenia.

Štúdia poskytuje technicko-ekonomické posúdenie možných spôsobov vykurovania a prípravy teplej vody v rámci projektu Prestupné bývanie – Luník IX.

V štúdii sú detailnejšie rozobraté štyri varianty riešenia:

• Variant 1 – kachľová pec, elektrické vykurovacie káble, elektrický zásobníkový ohrievač teplej vody.
• Variant 2 – individuálne tepelné čerpadlá so zásobníkom na teplú vodu v každej bytovej jednotke.
• Variant 3 – ústredné tepelné čerpadlo pre bytový dom.
• Variant 4 – ústredná kotolňa s kotlami na pelety pre bytový dom.