|
|
|
|
|
Aktuality
Vláda v stredu 18.6. posunula prijatie Sociálno-klimatického plánu na koniec roka. Podľa organizácií je to zlá správa nielen pre klimatické opatrenia ale najmä pre ľudí, ktorí zápasia s cenami energií. Návrh plánu malo Slovensko predložiť do konca júna Európskej komisii. Jeho cieľom je pomôcť zraniteľným skupinám obyvateľstva s ekonomickými a sociálnymi dopadmi zelenej transformácie. Sociálno-klimatický fond by priniesol na Slovensko viac ako 1,5 miliardy eur, ale o 245 miliónov eur menej ak ho odloží.
Dvadsaťpäť environmentálnych a sociálno-ekonomických organizácií dnes spoločne vyzvalo vládu a Národnú radu SR, aby od 1. januára 2026 spustili cielenú pomoc s cenami energií pre domácnosti, ktoré sú na tom sociálne najhoršie. Zároveň žiadajú výrazné zvýšenie podpory na obnovu bytových a rodinných domov s cieľom znížiť ich energetickú náročnosť a podporiť rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, ktoré dlhodobo znížia ceny energií pre domácnosti. Zdôrazňujú, že len adresnou pomocou v roku 2026 sa môže ušetriť 500 miliónov € a ďalšie európske prostriedky na zníženie nákladov domácností na energie sú dostupné v Environmentálnom fonde, Modernizačnom fonde a pripravovanom Sociálno-klimatickom fonde.
Žiadame Vládu a Národnú radu Slovenskej republiky, aby okrem adresnej energopomoci, ako krátkodobej pomoci pre sociálne najslabších, ktorú by mala zaviesť od 1. januára 2026, sa zamerala na dlhodobejšie riešenie znižovania nákladov domácností na energie výrazným zvýšením prostriedkov na financovanie obnovy bytových a rodinných domov a na znižovanie cien energií zvýšenou podporou využívania obnoviteľných zdrojov energie.
Slovensko patrí medzi krajiny s najväčšou závislosťou od fosílneho plynu v Európe. Klimatická koalícia upozorňuje, že namiesto diverzifikácie dovozu je potrebné konať: znížiť energetickú náročnosť a investovať do lokálnych obnoviteľných zdrojov. Bez zásadnej zmeny stratíme kontrolu nad cenami energií aj našou bezpečnosťou. Reaguje tak na vyjadrenia premiéra Róberta Fica k plánu EÚ ukončiť dovoz fosílnych palív z Ruska.
Dnes sa má vláda zaoberať aktualizáciou Integrovaného energetického a klimatického plánu (INEKP) na roky 2021-2030. Ide o kľúčový strategický dokument na znižovanie emisií a závislosti od fosílnych palív. Tento, pre energetickú bezpečnosť a ekonomickú stabilitu dôležitý dokument, však podľa Klimatickej koalície prichádza neskoro, nedopracovaný a fosílny.
V rámci Sociálno-klimatického plánu môže Slovenská republika významne podporiť obnovu zariadení sociálnych služieb krízovej intervencie, ktoré prevádzkujú neverejní poskytovatelia (napr. cirkevné organizácie, mimovládne organizácie, občianske združenia a pod.). Neverejní poskytovatelia zabezpečujú až 45% z celkového počtu sociálnych služieb na Slovensku, pričom ich poskytujú bez dosahovania zisku. Napriek tomu vypadli zo všetkých mechanizmov podpory (Plán obnovy a odolnosti, Program Slovensko, Environmentálny fond) zameraných na zvýšenie energetickej efektívnosti budov. Sociálne služby krízovej intervencie sú pritom zamerané na pomoc najzraniteľnejším skupinám obyvateľov - jednotlivcom a rodinám ohrozeným chudobou a sociálnym vylúčením, a to najmä jednorodičovským a viacpočetným rodinám, ľuďom bez domova, príslušníkom marginalizovaných…
Pri príprave Sociálno-klimatického plánu môže Slovenská republika stavať na skúsenostiach rôznych programov financovaných z Európskych štrukturálnych a investičných fondov, Plánu obnovy a odolnosti a ďalších zdrojov. V tejto publikácii prinášame stručný prehľad siedmich z nich (Spolu pre komunity, Populair, Zdravé regióny, Obnov dom, Rozvojové tímy, Regionálne centrá MIRRI, Kapacity pre regióny) spolu s odporúčaniami ako hľadať cesty k ich efektívnemu a účinnému prepájaniu s plánovanými jednotnými kontaktnými miestami (z angl. one-stop shops).
Slovensko je medzi štyrmi poslednými krajinami EÚ, ktoré ešte neodovzdali Národný energeticko-klimatický plán. Čelíme preto infridžmentu zo strany Európskej komisie aj náhodným nepremysleným projektom, akými sú zámer PVE Málinec, Tunel Karpaty či fosílne vykurovanie. Podľa Klimatickej koalície nie je vidieť ucelený a koordinovaný prístup vlády k riešeniu klimatickej zmeny ako aj ekonomickým a bezpečnostným výzvam, ktoré s ňou súvisia.
Výzva pre výskum - Udržateľný rozvoj a zelená energia v regiónoch - Ročenka Regionálny Rozvoj Teraz!
Iniciatíva Regionálny rozvoj teraz!, Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK a EDUSOC-RESDI v spolupráci s Fakultou architektúry a dizajnu STU, Priatelia Zeme CEPA a Klimatickou koalíciou vyhlasuje výzvu na predkladanie abstraktov do pripravovanej publikácie Ročenka regionálneho rozvoja 2025. Cieľom publikácie je sieťovať výskum, prepájať ho s praxou a formulovať odporúčania a priority v regionálnej politike a rozvoji a tým napĺňať misiu RRT!.
Označené v
Zástupcovia environmentálnych mimovládnych organizácií vyzvali ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, aby prestal zavádzať verejnosť nepodloženými tvrdeniami a začal konečne riešiť skutočné a závažné problémy vo svojom rezorte. Podľa organizácií minister nevie dokázať svoje tvrdenia o tom, že mimovládky za bývalých vedení envirorezortu čerpali nadmerné financie a len tým zakrýva svoje nekompetentné riadenie a chybné rozhodnutia ministerstva.
Štúdia sa zameriava na možnosti implementácie programu ELENA na Slovensku, s dôrazom na podporu transformácie teplárenstva a riešenie energetickej chudoby. Program ELENA, vytvorený Európskou investičnou bankou v spolupráci s Európskou komisiou, ponúka technickú asistenciu pre projekty zamerané na energetickú efektívnosť, obnoviteľné zdroje energie a udržateľnú dopravu. Slovensko má výrazný potenciál využiť tento nástroj najmä v oblastiach renovácie budov, modernizácie systémov CZT a podpory energeticky úsporných riešení v rezidenčnom sektore.Hlavné bariéry zapojenia samospráv zahŕňajú nedostatočnú pripravenosť projektov, vysoké finančné požiadavky, obavy z financovania, zložitú implementáciu projektov a nízku informovanosť o možnostiach programu. Odporúčania obsahujú zlepšenie podpory pri plánovaní investícií, zavedenie mechanizmov…
Označené v
Viac...
Ekocentrum alebo ekologické centrum je inštitúcia zameraná na podporu, propagáciu, výchovu a vzdelávanie v oblasti ekologického a zodpovedného prístupu k životu, ochrany životného prostredia a sprostredkovania informácií o trvalo udržateľnom rozvoji a jeho uplatňovaní v praxi. Prvé Ekocentrá vznikli v zahraničí začiatkom 70. rokov 20. storočia ako reakcia na záujem širokej verejnosti o problematiku životného prostredia.
Označené v
Zníženie energetickej chudoby s vysokou hodnotou za peniaze prostredníctvom Sociálno - klimatického fondu Slovenská republika ako člen Európskej únie sa aktívne podieľa na plnení ambicióznych klimatických a sociálnych cieľov. Jedným z kľúčových nástrojov na ich dosiahnutie je Sociálny klimatický fond EÚ (SKF), ktorý má za úlohu zmierniť negatívne sociálne dopady klimatických politík, najmä na zraniteľné skupiny obyvateľstva.
Mimovládne organizácie vyzývajú Vládu a Národnú radu Slovenskej republiky, aby svoje kroky v oblasti energetiky smerovali k podpore zraniteľných skupín obyvateľstva, ktoré potrebujú pomoc a zároveň efektívne šetria energiou.
Osemnásť mimovládnych organizácií a iniciatív dnes listom požiadalo vládu Slovenskej republiky, aby v rámci prípravy rozpočtu SR zastavila dotovanie fosílnych palív v objeme stoviek miliónov eur ročne. Navrhujú, aby tieto prostriedky využila na Sociálno – úsporný program, ktorý by reálne pomohol ľuďom. Pripomínajú, že najmä nízkopríjmové domácnosti potrebujú pomoc s obnovou domov, výmenou plynových kotlov za tepelné čerpadlá alebo s inými úspornými opatreniami. Dôležité je podľa nich aj znížiť závislosť od zemného plynu, ktorého dovozom nám zo Slovenska odtekajú miliardy eur. Organizácie ponúkajú spoluprácu zdieľaním odporúčaní či prinášaním príkladov dobrej praxe.
Analýza sa zameriava na priame aj nepriame dotácie fosílnych palív na Slovensku za posledné roky. Východiskovým materiálom na porovnanie je analýza Inštitútu hospodárskych analýz z roku 2022. V porovnaní so stavom v zmienenom dokumente zanikli tri priame dotácie a pribudlo šesť nových nepriamych dotácií alebo dotačných programov v rokoch 2022 a 2023, čo bolo spôsobené najmä inváziou Ruska do Ukrajiny a následnou energetickou krízou. V roku 2023 zaznamenalo Slovensko v porovnaní s poslednými 15 rokmi neštandardne vysoké dotácie v hodnote 1,6 miliardy eur. Za posledné roky sa dajú pozorovať aj pozitívne trendy - upúšťanie od priamych dotácií fosílnych palív, ktoré…
Označené v
Klimatická koalícia v reakcii na návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami[1] vyjadrila obavy či takýto návrh zákona zabezpečí efektívne míňanie financií v súlade s cieľmi znižovania emisií skleníkových plynov. Peniaze z predaja emisií sú podľa organizácií dobrým zdrojom na pomoc ľuďom, samosprávam ale aj firmám a ochrane prírody a krajiny.
Označené v
Európska únia od roku 2019 prijíma legislatívu (Európska zelená dohoda, REPowerEU, Fit for 55), ktorou sa zaväzuje pristupovať k životnému prostrediu, klimatickým otázkam a energetickým úsporám tak, aby stratégia hospodárskeho rastu nebola viazaná na vyčerpávanie zdrojov, ale ich efektívne využívanie s cieľom do roku 2050 dosiahnuť nulový stav čistých emisií skleníkových plynov. Súčasťou legislatívy „Fit for 55“, v ktorej sa približuje EÚ vyššie uvedenému cieľu tým, že definuje úsilie dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov o 55 % do roku 2030, a to prostredníctvom ďalšieho zníženia emisií v oblasti budov a dopravy, investovaním do obnoviteľných zdrojov energie, obnovy budov a udržateľnej dopravy.…
Slovensko mešká s aktualizáciou kľúčového Národného energetického a klimatického plánu. Namiesto toho predstavitelia slovenskej vlády oznamujú jeden nezmyselný megalomanský projekt za druhým. Podľa Klimatickej koalície je užitočnosť projektov ako sú vodné nádrže, kontroverzné plány na zachytávanie uhlíka, podpora fosílneho plynu, vodíka, či ďalšia jadrová elektráreň, diskutabilná. Chýba im dôsledné vyčíslenie prínosov a nákladov, vrátane uváženia a plánovania toho, čo je najlepšie pre Slovensko. Teda presne to, čo má popísať energeticko klimatický plán. V neposlednom rade je Slovensko podľa Európskej centrálnej banky najhoršie pripravenou krajinou eurozóny na najdôležitejšie hrozby najbližších desaťročí.
Bratislava, 17. júna 2024 - Slovensko už pol roka čaká na schválenie miliardy eur v štvrtej platbe Plánu obnovy a odolnosti. Klimatická koalícia vyzýva ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, aby začal skutočne pracovať na jeho plnení. Envirorezort bol vo februárovom aj májovom vládnom hodnotení tohto mechanizmu najhoršou inštitúciou v počte nesplnených a omeškaných úloh. Vláda by mala urýchlene pristúpiť k náprave a to najmä v pokračovaní reforiem, prepracovania kontroverzných zákonov a hľadania ciest na odstránenie prekážok v plnení cieľov. Ak bude ministerstvo pokračovať ako doteraz, Slovensko môže prísť o viac ako 3 miliardy eur.
Označené v
Ministerstvo životného prostredia chce zmeniť spôsob rozdeľovania financií z Environmentálneho fondu. Po novom síce skončí viac prostriedkov z predaja emisií vo fonde ale rozhodovať o stovkách miliónov eur má sám minister. Klimatická koalícia, Priatelia Zeme - CEPA a VIA IURIS začali zber podpisov pod hromadnú pripomienku, v ktorej navrhujú zachovať princíp percentuálneho rozdelenia financií, o ktorých sa rozhoduje transparentne a nie politicky.
Označené v
Reakcia na komunikáciu Ministerstva životného prostredia ohľadom vymenovania nového riaditeľa Envirofondu. Bratislava, 13. marca 2024 - Klimatická koalícia vyzýva ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, aby prestal vytvárať falošných nepriateľov z ochranárov a radšej začal pracovať na Pláne obnovy a odolnosti. Envirorezort je aktuálne v plnení tohto mechanizmu najhoršou inštitúciou v počte nesplnených a omeškaných úloh. Vláda by mala urýchlene pristúpiť k náprave a to najmä v podobe pokračovania reforiem a hľadania ciest na odstránenie prekážok v plnení cieľov. Neodborným prístupom by mohlo Slovensko prísť o viac ako 3 miliardy eur[1].
Označené v
Materiál vznikol za účelom vytvorenia podnetov do diskusie o možných prístupoch a riešeniach k zlepšeniu energetickej hospodárnosti obývaných objektov v marginalizovaných rómskych osídleniach (najmä v segregovaných) na jeseň 2023. Jeho účelom je stručne načrtnúť súčasnú situáciu v tejto špecifickej skupine (avšak bez ambície vyčerpávajúco a komplexne zhodnotiť celkovú situáciu na Slovensku), identifikovať základné problémy infraštruktúry na bývanie v takýchto osídleniach (najmä technické a energetické) a predstaviť potenciálne opatrenia.
Táto stránka bola vytvorená s podporou Európskej únie a Open Society Foundation. Poskytovatelia finančného príspevku nenesú zodpovednosť za prezentované názory. Za obsah zodpovedajú výlučne Priatelia Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network a nemôže byť za žiadnych okolností považovaný za názor Európskej únie.