Osemnásť mimovládnych organizácií a iniciatív dnes listom požiadalo vládu Slovenskej republiky, aby v rámci prípravy rozpočtu SR zastavila dotovanie fosílnych palív v objeme stoviek miliónov eur ročne. Navrhujú, aby tieto prostriedky využila na Sociálno – úsporný program, ktorý by reálne pomohol ľuďom. Pripomínajú, že najmä nízkopríjmové domácnosti potrebujú pomoc s obnovou domov, výmenou plynových kotlov za tepelné čerpadlá alebo s inými úspornými opatreniami. Dôležité je podľa nich aj znížiť závislosť od zemného plynu, ktorého dovozom nám zo Slovenska odtekajú miliardy eur. Organizácie ponúkajú spoluprácu zdieľaním odporúčaní či prinášaním príkladov dobrej praxe.

Cieľom tejto štúdie je na základe  energetického auditu vybraného bytového domu, Hrebendova 1-3, ktorý uskutočnili energetickí audítori v novembri a decembri 2022 vychádzajúc z terénnych meraní a dát poskytnutých mestskou časťou, a verejne dostupných zdrojov, analyzovať uskutočniteľnosť návrhovaných scenárov pilotných intervencií pre mestskú časť ako majiteľa a správcu bytového domu, aj v spojitosti s relevantnými schémami na zabezpečenie možného financovania. Prvá časť v krátkosti predstaví aktuálny kontext, predovšetkým trend rastúcich cien energií. Druhá časť zhrnie metodický postup výskumu, vrátane energetického auditu a výberu bytového domu Hrebendova 1-3.  Nasledujúca časť odprezentuje výsledky energetického auditu, konkrétne tri hlavné scenáre zohľadňujúce energetickú efektívnosť ako aj investičnú náročnosť vybraných intervencií. V poslednej časti autori poskytnú krátku analýzu primárných schém financovania, konkrétne projektovej schémy Zelená domácnostiam a Štátneho fondu rozvoja bývania, v rámci ktorých sa samospráva môže uchádzať o finančnú podporu jednotlivých intervencií. Analýza zároveň poukáže na hlavné úskalia spojené s reálnou uskutočniteľnosťou navrhovaných riešení. V závere autori štúdie okrem zhrnutia primárnych výstupov načrtnú krátku diskusiu ohľadom replikovateľnosti vybraných intervencií ako aj zlepšenia existujúcich schém podpory.

Cieľom prvej zo série štúdií je identifikácia výziev rómskych komunít v oblasti udržateľného rozvoja v kontexte mestskej časti Košíc Luník IX. Kvôli obmedzenému rozsahu sa nezameria na holistický prístup k udržateľnému rozvoju ale konkrétne na tému bývania v súvislosti s pokrytím a dostupnosťou inžinierskych sietí prípadne iných zdrojov energií, ktoré na jednej strane predstavujú nevyhnutný prvok pre kvalitný život obyvateľov no zároveň aj hlavný zdroj energetickej a environmentálnej záťaže. Mestská časť Luník IX. bola vybraná pre štúdiu ako najväčšia urbánna lokalita na Slovensku s prakticky stopercentným populačným zastupením rómskou komunitou, ktorá v lokalite žije vo viacerých typoch bývania s rôznym energetickým vybavením. Štúdia výchádza z dát z verejne dostupných zdrojov a databáz, ako napríklad Atlas rómskych komunít 2019, ako aj z rozhovoru so starostom a ďalších informácií poskytnutných Mestskou časťou Luník IX. Prvá časť stručne zhrnie historický kontext a vývoj lokality, ktorý viedol do súčasného stavu, a druhá poskytne obraz o sociálno-ekonomickej štruktúre obyvateľstva. Tretia časť štúdie predstaví rôzne typy bývania na Luníku IX., ich energetické pokrytie a správu. Štvrtá časť sa zameria na zhodnotenie existujúcich a plánovaných intervencií, ktorých hlavnými príkladmi sú úspešné pilotné zavedenie kreditného systému a projekt prestupného bývania. Záver štúdie zhrnie hlavné výzvy a bariéry pre ich riešenie a načrtne východiská pre výskum a základné rámce pre ďalšie možné intervencie.

Prečítajte si celú štúdiu: Výzvy rómskych komunít v oblasti udržateľného rozvoja: Prípadová štúdia mestskej časti Luník IX.

Zníženie energetickej potreby a spotreby prostredníctvom komplexnej renovácie budov by malo byť prioritou a žiadúcim cieľom všetkých národných politík na Slovensku. Všetkým domácnostiam, vrátane tých najchudobnejších, však musia byť prístupné možnosti zlepšenia tepelno-izolačných vlastností ich domácností a energeticky účinné technológie a systémy vykurovania. Pretože len vykurovanie, chladenie či ohrev teplej vody optimálne zatepleného domu či bytu nám umožní znížiť spotrebu energie, účty za energie i produkciu emisií.

Kotlíková dotácia, ktorú Ministerstvo životného prostredia SR plánuje spustiť v roku 2022, prichádza s trojročným oneskorením. Ponuka štátu z verejných financií vymeniť domácnostiam kotle na tuhé palivo za plynové kotle prichádza v čase, keď cena plynu dosahuje svoje maximá a  existujú oveľa ekonomicky a ekologicky zmysluplnejšie možnosti znižovania závislosti od plynu využívaním obnoviteľných zdrojov energie.

Kotlíková dotácia má byť riešením pre zastavenie súdneho procesu EÚ voči Slovensku za nedostatočnú ochranu obyvateľov pred znečisteným ovzduším. Najväčšími znečisťovateľmi sú však veľmi často chudobní obyvatelia najmä vidieckych oblastí, rómskych osád a tzv. lokálne kúreniská. Tieto oblasti však zväčša nie sú plynofikované a napríklad drevo ako palivo na celú zimu, ktoré si zabezpečujú rôznymi „alternatívnymi spôsobmi“, môže vyjsť  rodinu od 50 do cca 250 eur. Ponuka prejsť na plynový kotol takýmto rodinám v čase rastúcich cien plynu teda vôbec nedáva ekonomický zmysel.  

Okrem energetických politík potrebujeme aj komplexné sociálne politiky, ktoré sú kľúčové najmä pre zraniteľné komunity spotrebiteľov. Dialóg všetkých zainteresovaných strán ako sú ministerstvá, regulátori, stavovské organizácie, spotrebiteľské či enviromentálne organizácie by mal definovať najlepšie politické riešenia pre energeticky chudobné domácnosti.

V nasledujúcich kapitolách prepojíme problematiku kvality ovzdušia s problémom energetickej chudoby a potrebou vytvorenia dlhodobej štátnej stratégie energetickej modernizácie domácností s dôrazom na zlepšenie prístupu najchudobnejších k úsporným  a enviromentálne šetrným nefosílnym riešeniam.

Litovská skúsenosť je podrobným návodom pre krajiny ako Slovensko, ako verejné prostriedky použiť ako investíciu do komplexnej obnovy bytových domov, s použitím prostriedkov z eurofondov i súkromnej sféry, i ako do procesu renovácie a samovýroby energie zapojiť aj najchudobnejšie domácnosti.

A v kapitole o štúdii Európskej spotrebiteľskej organizácie BEUC z roku 2021 sa dozviete, prečo možno za určitých podmienok tepelné čerpadlá považovať za najdostupnejšiu voľbu pre domácnosti, ktoré sa rozhodnú dekarbonizovať svoje kúrenie. 

Prečítajte si celú štúdiu: Komplexná obnova budov, obnoviteľné zdroje a samovýroba energie ako riešenia energetickej chudoby na Slovensku

English version:  Solutions to energy poverty in Slovakia: complex building reconstruction, renewable resources and self-produced energy

Cieľom tohto brífingu má byť poukázanie na smerovanie podpory pre systematický rozvoj účinných systémov CZT. Podporovaný by mal byť prechod k vyšším generáciám zásobovania teplom (zo súčasnej 2. a 3. generácie na 4. generáciu), ktoré pracujú s nižšou teplotou vody, čo so sebou prináša nižšie tepelné straty v systéme a využívanie OZE a odpadného tepla vo väčšom rozsahu.

V meste Prievidza môže prechod na 4. generáciu zásobovania teplom znamenať úsporu až približne 54% ročnej spotreby tepla v sústave oproti súčasnému systému.
Zavádzanie vyšších generácii zásobovania teplom si však vyžaduje prípravnú fázu, v rámci ktorej je potrebné dostať všetky časti systému (od výroby cez distribúciu až po spotrebu tepla v pripojených budovách) na určitú kvalitatívnu úroveň. Systém s takto nastavenými procesmi bude ako celokvykazovať vysokú účinnosť.

Prečítajte si celý brífing: Odporúčania pre podporu teplárenstva do roku 2030 [pdf, 1MB]

Priatelia Zeme-CEPA spolupracujú na dekarbonizácii teplárenstva v okrese Prievidza a podporujú budovanie regionálnych kapacít pre dekarbonizáciu Slovenska. Skúsenosti z týchto oblastí veľmi radi poskytneme aj Bratislave.

V rámci pripomienkovania materiálov BRATISLAVA 2030 sa zameriavame na teplárenstvo a energetiku, konkrétne odporúčame:

1. Naplánovať dekarbonizáciu systémov centrálneho zásobovania teplom (SCZT) s ohľadom na cieľ uhlíkovej neutrality SR do 2050;
   • Analyzovať potenciál využitia nízkopotenciálneho tepla rieky Dunaj a iných dostupných zdrojov takéhoto tepla (napr. ČOV) prostredníctvom tepelných čerpadiel (TČ)
   • Analyzovať potenciál zníženia teploty vody v sústave SCZT
2. Oddeliť teplárenstvo a energetické zhodnocovanie odpadov;
3. Pripravovať útlm využívania zemného plynu na území, ideálne do roku 2035;
4. Inšpirovať sa Viedňou a Prahou pri rozvoji obnoviteľných zdrojov energie (OZE)

 Prečítajte si celý materiál: Odporúčania pre Bratislavu 2030

Klimatická koalícia upozorňuje, že súčasnú energetickú krízu opäť najviac pocítia nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Napriek tomu slovenská vláda minimálne dvoma návrhmi ich chudobu ešte viac prehĺbi. Okrem toho na momentálne dostupné, nesystematické “riešenia” výrazne doplatia mnohé domácnosti v budúcnosti.

Bratislava, 28. september 2021. Odpoveďou na zvyšujúce sa ceny energií by mal byť jasný dlhodobý plán na odchod od fosílnych palív a akútna ochrana spotrebiteľov, uviedla Klimatická koalícia v reakcii na dnešnú mimoriadnu schôdzu parlamentu. Súčasná situácia by nemala byť predmetom politikárčenia. Namiesto toho majú politici nastoliť riešenia, ktoré zabezpečia zvyšovanie úspor a znižovanie závislosti od fosílnych palív, vrátane zemného plynu, a budú chrániť sociálne citlivé skupiny obyvateľstva pred energetickou chudobou.

V máji 2021 publikoval Program životného prostredia Organizácie Spojených Národov (OSN) správu Globálne zhodnotenie metánu: hodnotenie pozitív a nákladov mitigácie metánových emisií. Zhrnuli sme najdôležitejšie zistenia a odporúčania autorov tejto správy.

 
Prečítajte si celé zhrnutie v slovenčine: Zhrnutie správy OSN - Globálne zhodnotenie metánu

Environmentálne organizácie z klimatického hnutia odsudzujú uniknutú pozíciu SR k udržateľným investíciám^[1] a podporu fosílneho plynu aj od premiéra Eduarda Hegera.^[2] Vláda Slovenskej republiky zostáva v skupine len ôsmich spiatočníckych krajín EÚ, ktoré chcú politickým tlakom zmeniť expertne stanovené pravidlá pre označovanie udržateľných investícií. Organizácie žiadajú pri príležitosti Dňa Zeme Ministerstvo životného prostredia a Ministerstvo hospodárstva, aby začali diskusiu o nahrádzaní využívania fosílnych palív úspornými opatreniami a obnoviteľnými zdrojmi energie v duchu smerovania k uhlíkovej neutralite.