Zhrnutie na témy:

• Kapacity pre dekarbonizáciu regiónov Slovenska
• Úspory a obnoviteľné zdroje namiesto plynových kotlov
• Podpora pre systémy zásobovania teplom 4. generácie

Prečítajte si Zhrnutie k budovaniu kapacít pre dekarbonizáciu, kotlíkovej dotácii a systémom zásobovania teplom 4. generácie

Read our Briefing on capacity building for decarbonisation, gas boiler subsidy and 4th generation district heating. 

V prvej časti mikroštúdie popisujeme chyby v legislatívnych dokumentoch súvisiacich s energetickou hospodárnosťou budov a návrhoch na ich opravu. V časti druhej sa bližšie analyzujeme deformáciu faktora primárnej energie v sústavách centralizovaného zásobovania teplom.
Z prvej časti mikroštúdie vyplývajú nasledujúce žiadosti smerom ku kompetentným orgánom zaoberajúcim sa legislatívou v energetickej hospodárnosti budov:

• Oprava definície primárnej energie v zákone č. 555/2005 Z. z., keďže z uvádzaných argumentov v zákone, ako aj vo vyhláške č. 364/2012 Z. z. je evidentné, že sa nejedná o celkovú primárnu energiu, ale o primárnu neobnoviteľnú energiu.
• Aktualizácia referencií na normy v spomenutých legislatívnych dokumentoch vzhľadom k niektorým odkazom na zrušenú normu STN EN 15603.

Dôvodom žiadostí je hlavne obava, že zle definovaná primárna energia môže kriviť celoštátne štatistické údaje a poukazovať na väčšiu úsporu primárnej energie než je skutočnosť.
V druhej časti mikroštúdie je poukázané, že nastavenie výpočtu faktora primárnej energie pre sústavy centralizovaného zásobovania teplom ide proti energetickej efektívnosti a podpore obnoviteľných zdrojov energie. Protežovanie sústav centralizovaného zásobovania teplom voči iným energetickým nosičom alebo spôsobom získavania energie bolo zmapované modelovými situáciami a ukážkami z praxe.

Modelovou analýzou bolo preskúmané, že zavedením vyhlášky 308/2016 Z.z. mohlo dôjsť v prípade niektorých budov k zlepšeniu až o dve energetické triedy z B na A0 podľa globálneho ukazovateľa – primárna energia, pričom neboli vykonané žiadne opatrenia na zníženie ich energetickej náročnosti (kapitola 2.3).
Na konkrétnom prípade z mestskej časti Ružinov v Bratislave bolo poukázané, že vybrané bytové budovy pripojené na sústavu centralizovaného zásobovania teplom s celkovou potrebou energie v triede C dosiahli energetickú triedu A0 podľa globálneho ukazovateľa. Matematickým overením bolo zistené, že analyzované budovy pri danom faktore primárnej energie by museli mať celkovú potrebu energie až v triede D, aby nedosiahli energetickú triedu A0 podľa globálneho ukazovateľa.

Posledným zistením druhej časti bolo, že podľa zákona dodávateľ tepla musí poskytnúť hodnotu faktora primárnej energie na účely certifikácie budov, avšak v zákone nie je definovaná zodpovednosť za kontrolu správnosti uvedenej hodnoty.
Z uvedených zistení vyplýva, že nastavenie hodnôt faktora primárnej energie na Slovensku nie je správne a znižuje požiadavky na energetickú hospodárnosť budov pripojených do sústav centralizovaného zásobovania teplom. Nižšie nároky na obnovu alebo výstavbu budov síce znamenajú nižšie investičné náklady, ale ich prevádzkové výdavky zostávajú vysoké. Takéto podmienky sú výhodné pre dodávateľov tepla, ale nie pre užívateľov budov.

Prečítajte si celú odbornú mikroštúdiu: Faktor primárnej energie

Cieľom tohto brífingu má byť poukázanie na smerovanie podpory pre systematický rozvoj účinných systémov CZT. Podporovaný by mal byť prechod k vyšším generáciám zásobovania teplom (zo súčasnej 2. a 3. generácie na 4. generáciu), ktoré pracujú s nižšou teplotou vody, čo so sebou prináša nižšie tepelné straty v systéme a využívanie OZE a odpadného tepla vo väčšom rozsahu.

V meste Prievidza môže prechod na 4. generáciu zásobovania teplom znamenať úsporu až približne 54% ročnej spotreby tepla v sústave oproti súčasnému systému.
Zavádzanie vyšších generácii zásobovania teplom si však vyžaduje prípravnú fázu, v rámci ktorej je potrebné dostať všetky časti systému (od výroby cez distribúciu až po spotrebu tepla v pripojených budovách) na určitú kvalitatívnu úroveň. Systém s takto nastavenými procesmi bude ako celokvykazovať vysokú účinnosť.

Prečítajte si celý brífing: Odporúčania pre podporu teplárenstva do roku 2030 [pdf, 1MB]

Priatelia Zeme-CEPA spolupracujú na dekarbonizácii teplárenstva v okrese Prievidza a podporujú budovanie regionálnych kapacít pre dekarbonizáciu Slovenska. Skúsenosti z týchto oblastí veľmi radi poskytneme aj Bratislave.

V rámci pripomienkovania materiálov BRATISLAVA 2030 sa zameriavame na teplárenstvo a energetiku, konkrétne odporúčame:

1. Naplánovať dekarbonizáciu systémov centrálneho zásobovania teplom (SCZT) s ohľadom na cieľ uhlíkovej neutrality SR do 2050;
   • Analyzovať potenciál využitia nízkopotenciálneho tepla rieky Dunaj a iných dostupných zdrojov takéhoto tepla (napr. ČOV) prostredníctvom tepelných čerpadiel (TČ)
   • Analyzovať potenciál zníženia teploty vody v sústave SCZT
2. Oddeliť teplárenstvo a energetické zhodnocovanie odpadov;
3. Pripravovať útlm využívania zemného plynu na území, ideálne do roku 2035;
4. Inšpirovať sa Viedňou a Prahou pri rozvoji obnoviteľných zdrojov energie (OZE)

 Prečítajte si celý materiál: Odporúčania pre Bratislavu 2030