Priatelia Zeme-CEPA v spolupráci s Klimatickou koalíciou pripravili minisériu jednostranových zhrnutí - brífingoch o fosílnom palive - zemnom plyne:

Prečítajte si jednostranové zhrnutie - brífing: Fosílny plyn [pdf, 0.05 MB]

Prečítajte si jednostranové zhrnutie - brífing: Medzinárodné [pdf, 0.06 MB]

Občianske združenie Priatelia Zeme–CEPA ďakuje za finančnú podporu od Európskej únie a Európskej klimatickej nadácie. Za obsah týchto zhrnutí zodpovedajú Priatelia Zeme–CEPA. V žiadnom prípade nereprezentujú oficiálne stanovisko donorov.

V prvej časti mikroštúdie popisujeme chyby v legislatívnych dokumentoch súvisiacich s energetickou hospodárnosťou budov a návrhoch na ich opravu. V časti druhej sa bližšie analyzujeme deformáciu faktora primárnej energie v sústavách centralizovaného zásobovania teplom.
Z prvej časti mikroštúdie vyplývajú nasledujúce žiadosti smerom ku kompetentným orgánom zaoberajúcim sa legislatívou v energetickej hospodárnosti budov:

• Oprava definície primárnej energie v zákone č. 555/2005 Z. z., keďže z uvádzaných argumentov v zákone, ako aj vo vyhláške č. 364/2012 Z. z. je evidentné, že sa nejedná o celkovú primárnu energiu, ale o primárnu neobnoviteľnú energiu.
• Aktualizácia referencií na normy v spomenutých legislatívnych dokumentoch vzhľadom k niektorým odkazom na zrušenú normu STN EN 15603.

Dôvodom žiadostí je hlavne obava, že zle definovaná primárna energia môže kriviť celoštátne štatistické údaje a poukazovať na väčšiu úsporu primárnej energie než je skutočnosť.
V druhej časti mikroštúdie je poukázané, že nastavenie výpočtu faktora primárnej energie pre sústavy centralizovaného zásobovania teplom ide proti energetickej efektívnosti a podpore obnoviteľných zdrojov energie. Protežovanie sústav centralizovaného zásobovania teplom voči iným energetickým nosičom alebo spôsobom získavania energie bolo zmapované modelovými situáciami a ukážkami z praxe.

Modelovou analýzou bolo preskúmané, že zavedením vyhlášky 308/2016 Z.z. mohlo dôjsť v prípade niektorých budov k zlepšeniu až o dve energetické triedy z B na A0 podľa globálneho ukazovateľa – primárna energia, pričom neboli vykonané žiadne opatrenia na zníženie ich energetickej náročnosti (kapitola 2.3).
Na konkrétnom prípade z mestskej časti Ružinov v Bratislave bolo poukázané, že vybrané bytové budovy pripojené na sústavu centralizovaného zásobovania teplom s celkovou potrebou energie v triede C dosiahli energetickú triedu A0 podľa globálneho ukazovateľa. Matematickým overením bolo zistené, že analyzované budovy pri danom faktore primárnej energie by museli mať celkovú potrebu energie až v triede D, aby nedosiahli energetickú triedu A0 podľa globálneho ukazovateľa.

Posledným zistením druhej časti bolo, že podľa zákona dodávateľ tepla musí poskytnúť hodnotu faktora primárnej energie na účely certifikácie budov, avšak v zákone nie je definovaná zodpovednosť za kontrolu správnosti uvedenej hodnoty.
Z uvedených zistení vyplýva, že nastavenie hodnôt faktora primárnej energie na Slovensku nie je správne a znižuje požiadavky na energetickú hospodárnosť budov pripojených do sústav centralizovaného zásobovania teplom. Nižšie nároky na obnovu alebo výstavbu budov síce znamenajú nižšie investičné náklady, ale ich prevádzkové výdavky zostávajú vysoké. Takéto podmienky sú výhodné pre dodávateľov tepla, ale nie pre užívateľov budov.

Prečítajte si celú odbornú mikroštúdiu: Faktor primárnej energie

Cieľom tohto brífingu má byť poukázanie na smerovanie podpory pre systematický rozvoj účinných systémov CZT. Podporovaný by mal byť prechod k vyšším generáciám zásobovania teplom (zo súčasnej 2. a 3. generácie na 4. generáciu), ktoré pracujú s nižšou teplotou vody, čo so sebou prináša nižšie tepelné straty v systéme a využívanie OZE a odpadného tepla vo väčšom rozsahu.

V meste Prievidza môže prechod na 4. generáciu zásobovania teplom znamenať úsporu až približne 54% ročnej spotreby tepla v sústave oproti súčasnému systému.
Zavádzanie vyšších generácii zásobovania teplom si však vyžaduje prípravnú fázu, v rámci ktorej je potrebné dostať všetky časti systému (od výroby cez distribúciu až po spotrebu tepla v pripojených budovách) na určitú kvalitatívnu úroveň. Systém s takto nastavenými procesmi bude ako celokvykazovať vysokú účinnosť.

Prečítajte si celý brífing: Odporúčania pre podporu teplárenstva do roku 2030 [pdf, 1MB]

Priatelia Zeme-CEPA spolupracujú na dekarbonizácii teplárenstva v okrese Prievidza a podporujú budovanie regionálnych kapacít pre dekarbonizáciu Slovenska. Skúsenosti z týchto oblastí veľmi radi poskytneme aj Bratislave.

V rámci pripomienkovania materiálov BRATISLAVA 2030 sa zameriavame na teplárenstvo a energetiku, konkrétne odporúčame:

1. Naplánovať dekarbonizáciu systémov centrálneho zásobovania teplom (SCZT) s ohľadom na cieľ uhlíkovej neutrality SR do 2050;
   • Analyzovať potenciál využitia nízkopotenciálneho tepla rieky Dunaj a iných dostupných zdrojov takéhoto tepla (napr. ČOV) prostredníctvom tepelných čerpadiel (TČ)
   • Analyzovať potenciál zníženia teploty vody v sústave SCZT
2. Oddeliť teplárenstvo a energetické zhodnocovanie odpadov;
3. Pripravovať útlm využívania zemného plynu na území, ideálne do roku 2035;
4. Inšpirovať sa Viedňou a Prahou pri rozvoji obnoviteľných zdrojov energie (OZE)

 Prečítajte si celý materiál: Odporúčania pre Bratislavu 2030

Medzinárodná energetická agentúra (ďalej IEA) vydala 18.mája 2021 svoju špeciálnu správu, v ktorej načrtáva plán na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do r. 2050 v energetickom sektore a ktorá je zároveň zlučiteľná s obmedzením globálneho oteplenia pod 1,5° C.[1] Táto správa je prelomová, keďže IEA je známa ako konzervatívna agentúra, doteraz spájaná aj s fosílnym priemyslom.

V tomto dokumente sumarizujeme najdôležitejšie body a odporúčania publikované v správe, a zároveň predstavujeme kritické výhrady voči tomuto plánu.

Kľúčové zistenia IEA:

• Energetický sektor je v súčasnosti zdrojom približne troch štvrtín emisií skleníkových plynov a je kľúčom k odvráteniu najhorších dôsledkov zmeny klímy;
• Vyspelé ekonomiky budú musieť dosiahnuť uhlíkovú neutralitu skôr ako rozvojové krajiny, a budú musieť pomôcť ostatným, aby ju dosiahli tiež;
• Autori štúdie obhajujú zastavenie predaja kotlov na fosílny plyn do r. 2025;
• Vďaka masívnym investíciám do obnoviteľných zdrojov čistej energie, energetickej efektívnosti a energetických úspor, spolu so zavádzaním opatrení na ich urýchlené zavádzanie môžeme dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do r. 2050 a udržať oteplenie planéty na 1,5°C, t.j. v súlade s Parížskym dohovorom.

Prečítajte si celé : Zhrnutie správy Medzinárodnej Energetickej Agentúry: Nulové emisie do 2050 – plán pre globálnu energetiku

V máji 2021 publikoval Program životného prostredia Organizácie Spojených Národov (OSN) správu Globálne zhodnotenie metánu: hodnotenie pozitív a nákladov mitigácie metánových emisií. Zhrnuli sme najdôležitejšie zistenia a odporúčania autorov tejto správy.

 
Prečítajte si celé zhrnutie v slovenčine: Zhrnutie správy OSN - Globálne zhodnotenie metánu

Tieto infografiky rámcovo zhŕňajú dlhodobé smerovanie k udržateľnosti v energetike, doprave a obehovej ekonomike.

Environmentálne organizácie z klimatického hnutia odsudzujú uniknutú pozíciu SR k udržateľným investíciám^[1] a podporu fosílneho plynu aj od premiéra Eduarda Hegera.^[2] Vláda Slovenskej republiky zostáva v skupine len ôsmich spiatočníckych krajín EÚ, ktoré chcú politickým tlakom zmeniť expertne stanovené pravidlá pre označovanie udržateľných investícií. Organizácie žiadajú pri príležitosti Dňa Zeme Ministerstvo životného prostredia a Ministerstvo hospodárstva, aby začali diskusiu o nahrádzaní využívania fosílnych palív úspornými opatreniami a obnoviteľnými zdrojmi energie v duchu smerovania k uhlíkovej neutralite.  

Zástupcom Európskej komisie a  Vlády SR  zaslalo dnes 20 mimovládnych organizácii Výzvu na doplnenie priority Zelené Slovensko v Pláne obnovy a odolnosti o opatrenia súvisiace s adaptáciou krajiny na zmenu klímy, podporou biodiverzity, udržateľnou energetikou a so zlepšením podmienok pre cyklodopravu.

„Sme presvedčení, že plán obnovy by nemal iba „zaplatiť budovy, siete a káble“, ale mal by podporiť aj zvýšenie odolnosti krajiny voči negatívnym dôsledkom zmeny klímy, zachovanie biodiverzity a vytvoriť predpoklady pre udržateľnú mobilitu a energetiku. Tieto opatrenia majú nezvrátiteľný dlhodobý pozitívny dopad a spolu s tými, ktoré sú už v rámci priority Zelené Slovensko navrhnuté, prinesú „významné a udržateľné zlepšenie v kľúčových oblastiach ovplyvňujúcich kvalitu života na Slovensku“, ako si kladie za cieľ Plán obnovy a odolnosti,“ píše sa vo výzve.

Tlačová správa 7. mája 2020

Environmentálne organizácie a iniciatívy^[1] venujúce sa oblastiam klimatickej zmeny vypracovali niekoľko návrhov na to, ako aplikovať reštart slovenskej ekonomiky v súlade s klimatickými opatreniami. Návrhy na riešenia v štyroch oblastiach dnes poslali predsedovi vlády Igorovi Matovičovi a viacerým členom vlády. Podľa organizácií existuje množstvo pripravených postupov, ako priniesť Slovensku dlhodobú stabilitu a udržateľné smerovanie, ktoré zabezpečí odolnosť systému na krízové situácie a podporí rôznorodé investície na naštartovanie ekonomiky.