V našej krátkej publikácii sa dozviete:

• Ako súvisí Rozpočet EÚ a ochrana klímy?
• Ako vyzerajú príklady fungujúceho čerpania fondov politiky súdržnosti ?
• Môže fungovať solárne diaľkové vykurovanie v Lotyšsku ?
• Ako vyzerá podpora partnerstva na Slovensku?
• Čo je a ako možno využiť Fond na spravodlivú transformáciu?
• Ako sa môžete zapojiť do programovania - tvorby programov financovania Európskej zelenej dohody?
• Ako si skontrolovať či zapájanie verejnosti spĺňa požiadavky pre dobré partnerstvo?

Tlačová správa, Slovenská klimatická iniciatíva, 16.9.2020

Európska komisia dnes (16.9.2020) predstavila plán na zníženie emisií minimálne o 55% do roku 2030. Dosiahnutie tohto cieľa označuje za ekonomicky uskutočniteľné a prospešné. Preto až tretina všetkých financií v pláne obnovy a odolnosti pôjde bezprostredne na financovanie ochrany prírody a teda aj dosiahnutia uhlíkovej neutrality. 

Navýšenie ambícií vítame, avšak na dosiahnutie záväzkov z Parížskej dohody potrebovali emisie do 2030 stiahnuť aspoň o 65%. Budeme preto pozorne sledovať, akú pozíciu zaujme Európsky parlament a slovenská vláda.

Slovensko má vďaka vyššiemu cieľu a jeho financovaniu jedinečnú príležitosť popri boji s klimatickou krízou zlepšiť nielen životnú úroveň a zdravie ľudí, ale aj naštartovať transformáciu smerom k zelenej ekonomike. Slovenská klimatická iniciatíva v tejto súvislosti pripravila 12 krokov k zelenej obnove ekonomiky, ktoré nám pomôžu dosiahnuť cieľ do roku 2030.

Úvahy vlády o spaľovaní odpadov sú v rozpore s rastúcimi cieľmi, ktoré už teraz nestíhame plniť. Príklad obchvatu Bratislavy nám ukazuje, že veľké fosílne projekty nepomáhajú k obnove hospodárstva a mali by sme ich na európskej úrovni vylúčiť z podpory. Náš spoločný európsky dom musíme kvalitne zrekonštruovať, aby sme spoločne zvládli klimatickú krízu. Najmä kvôli tomu, že to robíme na ekonomický a environmentálny dlh budúcim generáciám.

Spravodlivá a udržateľná obnova po pandémii je možná len, ak sa lídri a líderky Európskej únie pri rozhovoroch o rozpočte EÚ po roku 2020 zaviažu k zákazu takých investícií, ktoré škodia ľudskému zdraviu, ničia prírodné bohatstvo a prispievajú ku klimatickej kríze. Hlavným pilierom reakcie EÚ na pandémiu je 750 miliardový balík tzv. EÚ novej generácie, o ktorom bude diskutovať v piatok 17. júla na Európskej rade aj predseda vlády Igor Matovič. Podľa koalície desiatich najväčších sietí environmentálnych organizácií v Európe (Green 10) by mal balík obsahovať podrobný zoznam aktivít, ktoré z dôvodu ochrany prírody a klímy nie je možné financovať.

“Za peniaze budúcich generácií nemôžeme stavať spaľovne odpadov či fosílnych palív z minulého storočia. Potrebujeme šetriť zatepľovaním budov, citlivým využívaním miestnych obnoviteľných zdrojov, predchádzať vzniku odpadov, kompostovať a recyklovať ich – aktivity z 21. storočia, ktoré aj vytvoria viac pracovných miest na dlhšie obdobie,” uvádza Juraj Melichár, koordinátor Priateľov Zeme-CEPA.

Banka Európskej únie by mala prestať posilňovať závislosť Slovenska od dovozu zemného plynu a jadrového paliva z Ruska. Mala by konečne začať podporovať zvyšovanie energetickej efektívnosti budov a citlivé využívanie miestnych obnoviteľných zdrojov energie.

Ku koncu septembra vydala Európska investičná banka (EIB) revidovaný návrh svojej energetickej stratégie, v ktorom, našťastie, navrhuje vylúčiť do roku 2020 fosílne palivá zo svojho financovania.

Riaditelia z jednotlivých členských krajín Európskej únie by ho mali schváliť v polovici októbra.

Táto európska inštitúcia vo verejnom záujme musí ísť príkladom pre iných investorov. Zo slovenského pohľadu treba dodať, že je už najvyšší čas, pretože až 85 percent EIB financovania od vzniku Slovenskej republiky išlo do fosílnej energetiky.

Prestať podporovať fosílne palivá treba hneď, pretože podľa IPCC máme len niekoľko rokov na zvrátenie katastrofickej zmeny klímy.