Podľa vládnej analýzy Dekarbonizácia Slovenskej ekonomiky do roku 2030 sú náklady na dosiahnutie 55 % cieľa 2,7 miliardy eur. Ak by sme chceli znížiť emisie o 67 % potrebovali by sme 5 miliárd eur. Ak spočítame len časti o dekarbonizácii a zelenej ekonomike z Programu Slovensko a z Plánu obnovy a odolnosti spolu s Modernizačným fondom vyjde nám, že máme k dispozícii 4,6 až 7,5 miliardy do roku 2030. Vyplýva to z hodnotenia, ktoré vypracovali Priatelia Zeme-CEPA. Hodnotili ako najväčší balík európskych peňazí (12,6 miliardy eur), Program Slovensko, prispeje k ochrane klímy a rozvoju udržateľnej energetiky.

Ako upozorňuje Juraj Melichár, autor hodnotenia Programu Slovenska a koordinátor Priateľov Zeme-CEPA  samotná dostupnosť financií nestačí. “Program Slovensko sleduje ako fondy EÚ ovplyvnia len 0,15 % emisií skleníkových plynov Slovenska, napriek tomu, že ideálne by mohol sledovať okolo 30 % emisií skleníkových plynov. Vidíme, že financií na dosiahnutie cieľa na rok 2030 máme dosť ale chýba koordinácia fondov a klimatických politík na národnej úrovni. Žiaľ, doteraz bolo hlavným cieľom administratívne správne minúť peniaze na Slovensku. Prvoradým cieľom majú byť výsledky, hlavne sociálne spravodlivé zníženie emisií skleníkových plynov,” uviedol Melichár.

V súčasnosti potrebujeme k dosiahnutiu klimatického cieľa do roku 2030 znížiť emisie ešte o približne 7,7 percenta. Z nastavení financovania ale nevidíme, či míňanie fondov tento cieľ aj dosiahne. Jedným z veľkých problémov pri nastavovaní financovania opatrení z fondov je slabá koordinácia medzi ministerstvami, teda rezortizmus.

“Snažíme sa tu riešiť naozaj komplexný problém klimatickej zmeny, ktorý presahuje do všetkých oblastí nášho života, ale stále k jednotlivým riešeniam pristupujeme oddelene. To je v podstate nefunkčné. Pri nastavení dotácií pre obnoviteľné zdroje a obnovu budov, nemôžeme vynechať sociálne zraniteľné skupiny, tobôž pri súčasnej energetickej kríze. Na to ale musia spolupracovať medzi sebou ministerstvá spolu s expertmi oveľa intenzívnejšie. Úrad vlády by mal lepšie koordinovať plnenie klimatických cieľov Slovenska a EÚ do roku 2030 a naozaj zahrnúť aj sociálnu oblasť,” uzavrela Lucia Szabová, koordinátorka Klimatickej koalície.

Inšpiratívnym príkladom je program Obnov dom, ktorý podporuje rodiny so zdravotne ťažko postihnutými deťmi a mnohopočetné rodiny. Podobnú sociálnu schému by mali doplniť aj  do  programu Zelená domácnostiam.  Organizácie hodnotia pozitívne aj 24 % navýšenie prostriedkov na obnovu budov a obnoviteľné zdroje energie, ktoré prispejú k energetickej bezpečnosti.

“Ministerstvá by mali uprednostňovať samosprávy pred súkromnými firmami,  obnovu najdôležitejších verejných budov, hĺbkovú obnovu budov a najmenej rozvinuté okresy.” uzavrel Juraj Melichár, koordinátor Priateľov Zeme-CEPA.

Kontakty pre médiá:

Juraj Melichár, koordinátor Priateľov Zeme-CEPA / CEE Bankwatch Network
Lucia Szabová, koordinátorka Klimatickej koalície