Ministerstvo hospodárstva aktualizuje kľúčový dokument pre klímu a energiu bez verejnosti a požaduje pripomienky bez zverejnenia akýchkoľvek podkladov. Zmenu prístupu k zapájaniu verejnosti do tvorby energetického a klimatického plánu žiada od ministra hospodárstva Petra Dovhuna Klimatická koalícia spolu s ďalšími mimovládnymi organizáciami z Európskej únie.

Bratislava. 9. február 2023. Mimovládne organizácie dnes zverejnili hromadnú pripomienku k návrhu klimatického zákona, ktorú môžu ľudia podporiť svojím podpisom. Podporia tak silný klimatický zákon s množstvom nástrojov na ochranu klímy a úsporu peňazí. Podľa organizácií je dôležité, aby sa súčasný návrh zákona a jeho kľúčové mechanizmy neoslabili.

Slovensko a Malta sú jediné dve krajiny EÚ, ktoré od augusta zvýšili svoju spotrebu plynu. Priatelia Zeme CEPA, Klimatická koalícia a Greenpeace Slovensko vyzývajú predsedu vlády Eduarda Hegera, aby podnikol rázne kroky k znižovaniu spotreby plynu na Slovensku.

Program Slovensko je najvýznamnejším finančným balíkom pre túto dekádu. Na obdobie rokov 2021 až 2027 je vyčlenených 12,6 miliardy EUR. Nachádzame sa v poslednej fáze procesu jeho príprav. Hodnotili sme ako Program Slovensko v aktuálnom nastavení  pomôže našej krajine pri dosahovaní klimatických  a energetických  cieľov . Slovensko má len zo zdrojov EÚ, ktorých významnou časťou je práve Program Slovensko, dostatok prostriedkov na zníženie emisií o 55% až 67% do roku 2030. Kľúčové však bude správne nastavenie týchto zdrojov, aby boli aj reálne použité na znižovanie emisií.  Odporúčame:

1. Nadrezortný orgán (napr. NIKA) alebo ministerstvá zodpovedné za implementáciu Programu Slovensko, Modernizačného fondu a Plánu obnovy a odolnosti by mali sledovať či, resp.v akej miere, opatrenia financované z týchto zdrojov znižujú emisie skleníkových plynov. Minimálne tie, ktoré sú spojené s minimálne požadovaným znížením emisií skleníkových plynov o 55% v EÚ, teda o dodatočných približne 7,7 percenta pre SR. Program Slovensko sleduje len 0,15 percenta skutočných emisií skleníkových plynov Slovenska v roku 2020. Nemôžeme znižovať emisie, ak nemeriame dopady a výsledky financovania.
2. Vláda by mala vybrať najvhodnejšie dekarbonizačné opatrenia a na tie zamerať zdroje z fondov EÚ. Program Slovensko by mal zahŕňať zistenia zo štúdií zverejnených na jar 2022: Dekarbonizácia slovenského hospodárstva do roku 2030 a Uhlíkovo neutrálne Slovensko do roku 2050.
3. Využiť kritériá pre priorizáciu financovania obnovy verejných budov. Je dôležité sústrediť verejnú podporu na obnovu tých budov, ktorých funkcia je životne dôležitá pre obyvateľov v horizonte najbližších 30 rokov (napr. materské školy, domy pre seniorov, zdravotné strediská, budovy na vzdelávanie, úrady atď.). Zároveň určiť povinnosť obnoviť energeticky najhoršie budovy. Viac informácií poskytuje príloha 3 oficiálneho strategického environmentálneho hodnotenia, ktorú obstarávalo MIRRI.
4. Pilotne zaviesť kombináciu motivačných grantov a pôžičiek na hĺbkovú obnovu bytových domov z Fondu spravodlivej transformácie. Zvýšime tým kvalitu ako aj množstvo prostriedkov na hĺbkovú obnovu bytových domov. Zároveň tým znížime závislosť na dovoze zemného plynu. 
5. Využiť iniciatívu RePowerEU na urýchlené zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie. Je potrebné odstrániť  bariéry a nastaviť kritériá udržateľnosti pre obnoviteľné zdroje energie, ktoré boli v Environmentálnej stratégii plánované na rok 2020.
6. Program Slovensko by mal uprednostniť investície pre verejný sektor, pretože vysoké ceny energií môžu byť likvidačné pre samosprávy, zariadenia sociálnych služieb a množstvo obyvateľov sa môže pre vysoké ceny palív a energií obracať najmä na obce a mestá. Väčšia pozornosť by sa mala venovať odstráneniu technických a administratívnych prekážok pre energetické komunity. Existuje riziko, že z EUR 95 milionového balíka budú podporené len firmy kvôli existujúcim bariéram, ktoré bránia  rozvoju  energetických spoločenstiev.  
7. Program Slovensko by mal obsahovať aj schémy pre sociálne zraniteľné domácnosti v rámci existujúcich nástrojov a programov pre obnovu budov a obnoviteľné zdroje. Schéma "Zelená domácnostiam", financovaná z Programu Slovensko, by mala cielene podporovať aj sociálne slabšie skupiny. Inšpiratívnym príkladom je  sociálna schéma programu Obnov dom, ktorá zvýhodňuje mnohopočetné rodiny a tie so zdravotne ťažko postihnutými deťmi.
8. Prednosť by mali dostať projekty zamerané na nízkoteplotné systémy diaľkového vykurovania. Takéto zariadenia  sú výrazne úspornejšie, v niektorých prípadoch šetria až polovicu paliva,  čím znižujú závislosť na biomase a dovoze fosílneho plynu zo zahraničia.
9. Podpora zariadení a technológií na fosílny plyn by mala zostať vylúčená zo všetkých verejných zdrojov, vrátane všetkých fondov EÚ.
10. Činnosti, ktoré udržiavajú závislosť nášho hospodárstva od fosílneho plynu, t. j. čiastočný biometán alebo vodík, by sa mali prehodnotiť.  Zariadenia na výrobu vodíka založené na obnoviteľných zdrojoch energie by sa mali podporovať len vtedy, ak neexistuje iná výhodná alternatíva. Podpora bioplynových staníc založených na pestovaní plodín (vrátane energetických plodín a medziplodín) by sa mala vylúčiť.

Celé Hodnotenie Programu Slovensko nájdete tu: Assessment of Programme Slovakia.

Bratislava. 10.októbra 2022. Slovensko bude mať len z európskych zdrojov do roku 2030 k dispozícii viac ako päť miliárd eur na ochranu klímy.  Vďaka zdrojom z Európskej únie môžeme dosiahnuť nielen 55 percentný cieľ ale dokonca ho zvýšiť až na 67 %. Na to ale podľa Priateľov Zeme-CEPA a organizácií Klimatickej koalície potrebujeme koordináciu financovania a plnenia klimatických aj energetických cieľov. Pripomínajú, že chýba diskusia o obnoviteľných zdrojoch energie, cielené uprednostňovanie sociálne zraniteľných domácností, obnovy kriticky dôležitých budov a najmenej rozvinutých okresov.

BRATISLAVA. 8. marec 2022. Všetky financie z predaja emisných povoleniek by mali ísť na znižovanie emisií a primárne smerovať k obyvateľstvu. V rámci pripomienkového konania návrhu zmeny zákona o ETS to navrhla Klimatická koalícia. V návrhu od Ministerstva životného prostredia (MŽP SR) “mizne” stále polovica z príjmu v štátnom rozpočte bez jasného určenia.

Súčasné nastavenie eurofondov určených na znižovanie znečistenia ovzdušia z vykurovania v domácnostiach vsádza len na zemný plyn. Podľa 25 mimovládnych organizácií, iniciatív, zväzov ako aj ďalších odborníkov/čok na ovzdušie navrhované nastavenie ignoruje sociálnu realitu slovenských domácností v regiónoch aj rastúce ceny tohto  fosílneho paliva. Riziko jednostranného zamerania dotácií na plyn umocňuje aj súčasná situácia s konfliktom na Ukrajine. V tejto súvislosti poslali organizácie, iniciatívy, zväzy a odborníci/čky  otvorený list zodpovedným ministrom/ke.

INESS už roky zverejňuje články, ktoré popierajú a zahmlievajú klimatickú vedu. Nehanbila by sa za ne žiadna konšpiračná webstránka. V roku 2007 spochybňovali vplyv skleníkových plynov na klimatickú zmenu a propagovali dokumentárny film, ktorý nie je vedecky podložený a predstavuje chybný a veľmi zavádzajúci výklad vedy. V rokoch 2012 až 2014 zverejňovali články autora s prepojením na uhoľný priemysel, ktorý hodnotil vplyv fosílnych palív a obnoviteľných zdrojov energie, bagatelizoval otepľovanie a prekrúcal jeho dôsledky. Aj v roku 2020 využívali ironické útoky na Gretu Thunbergovú namiesto serióznej analytickej práce.

Pozreli sme sa na to, ako INESS informoval o klimatickej zmene v posledných rokoch, a porovnali to s vtedajšími vedeckými závermi, najmä konzervatívnymi odhadmi najrešpektovanejšej inštitúcie v tejto oblasti – Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC).

Prečítajte si celý príspevok: Zahmlievanie a popieranie klimatickej zmeny INESSom

Bratislava 3. februára 2022

Predstavitelia Klimatickej koalície sa dnes stretnú s výkonným podpredsedom Európskej komisie, Fransom Timmermansom, v rámci jeho dvojdňovej návštevy Slovenska. Organizácie na stretnutí plánujú upozorniť na konkrétne možnosti znižovania emisií skleníkových plynov na Slovensku s cieľom dosiahnuť klimatické ciele Európskej únie. Dobrá spolupráca medzi Komisiou a ľuďmi zaoberajúcimi sa reálnou situáciou v členských štátoch môže pomocť posunúť sa od všeobecných deklarácií ku konkrétnym krokom na ochranu klímy.

Bratislava, 30. december 2021. V roku 2022 nás čaká niekoľko dôležitých krokov v ukotvení klimatických opatrení v legislatíve. Tým najdôležitejším na národnej úrovni bude  historicky prvý Klimatický zákon na Slovensku.