Napríklad, v Českej republike je v súčasnosti 167 funkčných Ekocentier, väčšinou založených a spravovaných mimovládnymi organizáciami (ďalej MVO). Ich základný chod je stabilne  financovaný z rozpočtu Hejtmantsví (kraj), alebo štátu a popri tom si musia prostredníctvom platených služieb a projektov zabezpečiť zvyšok zdrojov na plnohodnotné fungovanie. Ekocentrá poskytujú rôzne kurzy, tvorivé dielne alebo výlety pre širokú verejnosť. Časť programov, najmä pre školy je bezplatná. Tento model sa dlhodobo osvedčil a spája motiváciu zamestnancov k inovácii aktivít reagujúcich na nové potreby a trendy s istým stabilným finančným zabezpečením.

Situácia na Slovensku je neporovnateľne horšia, počet funkčných Ekocentier, vrátane malých ktoré fungujú nepravidelne, je maximálne 20. Väčšina z nich bola založená MVO a funguje najmä z menších projektov a vlastnej hospodárskej činnosti (organizovanie kurzov, vzdelávacích programov, letných táborov, workshopov a pod.), bez podpory štátu. Okrem nich je aj niekoľko Ekocentier zriadených Krajom (napríklad Ekocentrum Čunovo), alebo Slovenskou agentúrou životného prostredia (napríklad Stredisko environmentálnej výchovy Dropie). Tieto fungujú na báze pravidelného finančného prísunu od svojich zriadovateľov a majú stálych zamestnancov a ďalší personál. 

Ekocentrá spravované MVO čelia neustále existenčným problémom, pretože štát ani kraj im neposkytuje “existenčný základ”. Sú preto motivované k naozaj efektívnemu využívaniu zdrojov a minimalizácii nákladov, využívajú kreatívne riešenia znižujúce náklady a najmä spolupracujú s dobrovoľníkmi, podporovateľmi a ďalšími subjektami (samospráva, školy, univerzity, firmy) a fungujú tak na skutočne občianskom princípe “zdola”.

Pre stabilné, dlhodobé fungovanie Ekocentier je nutné zabezpečiť základné podmienky pre ich fungovanie. Za najlepší model považujeme ten, ktorý funguje v ČR, kde bolo Ekocentrám v roku 2024 z rozpočtu Ministerstva životného prostredia poskytnutých 220 miliónov korún. Slovensku chýba záujem o skutočnú spoluprácu a podporu Ekocentier spravovaných mimovládnymi organizáciami. Preto je nutné, aby Vláda SR, Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže a Ministerstvo životného prostredia, ako aj územné samosprávy radikálne prehodnotili svoj odmietavý postoj k podpore Ekocentier.  Najnovším negatívnym príkladom postoja Štátu (Ministerstva životného prostredia) je vylúčenie MVO ako oprávnených žiadateľov zo súťaže o verejné zdroje (menovite z Environmentálneho fondu a zo Zeleného vzdelávacieho fondu), čo potvrdzuje neustále sa zhoršujúci postoj štátu k tretiemu sektoru.

Prečítajte si celé Porovnanie prístupov k budovaniu Ekocentier na príkladoch Ekocentra Sosna a Klimaparku v Kysaku