Vec: Zapojenie do aktualizácie Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021-2030
Žiadame o:
Odôvodnenie:
Aktualizácia NECP prichádza v rozhodujúcom čase, nakoľko spoločnosť čelí odlišným okolnostiam v porovnaní s rokom 2019, kedy bol dokončený a následne prijatý prvý NECP na Slovensku aj v ostatných členských štátoch EÚ.
EÚ zvýšila svoj klimatický cieľ do roku 2030 zo 40 % na minimálne 55 % zníženia emisií (v porovnaní s úrovňami z roku 1990) prijatím zákona o klíme v roku 2021 . V roku 2021 tiež Európska komisia navrhla balík "Fit for 55", ktorého jednotlivé časti sa práve
stávajú súčasťou klimatického a energetického rámca EÚ s významne vyššou mierou konkrétnosti aj ambicióznosti.
Okrem toho bol v roku 2022, v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajine, zverejnený návrh balíka "REPowerEU" s cieľom zbaviť EÚ závislosti od dovozu energie z Ruska. Súčasťou sú aj konkrétne plány členských štátov na zastavenie dovozu ruského plynu, celkové zastavenie používania fosílnych palív, zvyšovanie energetickej efektívnosti a podielu udržateľných obnoviteľných zdrojov energie.
Je preto potrebné pri aktualizácii NECP brať do úvahy súčasný krízový stav. Za tým účelom Európska komisia zverejnila usmerňovací dokument, aby členské štáty pri revízii svojich NECP správne zohľadnili kontext, nové právne predpisy a osobitne zvýšenú úroveň ambícií v oblasti klímy a energetiky.
Pri zameraní na Slovensko a región strednej a východnej Európy je obzvlášť dôležité prevziať zodpovednosť za opatrenia v oblasti klímy a navrhnúť jasné plány na plné využitie klimatického, hospodárskeho a sociálneho potenciálu spravodlivej energetickej transformácie v našich krajinách. Zatiaľ totiž vnímame skôr snahu sa záväzkom vyhnúť, čoho príkladom je aj žaloba proti Slovensku na Európskom súdnom dvore kvôli neskorej (ne)implementácii smernice o podpore využívania OZE.
Vzhľadom k závažnosti revízie NECP, ako strategického dokumentu, ktorý môže významne ovplyvniť transformáciu krajiny smerom ku klimatickej neutralite, považujeme za nevyhnutné, aby do tohto procesu boli od začiatku zapojení kľúčoví aktéri.
O zapojenie žiadame na základe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy[1], rovnako ako s korešpondujúcimi ustanoveniami Aarhuského dohovoru[2].
V súlade s oboma predpismi, ktorými sú členské štáty EÚ viazané, sú povinné zaviesť zmysluplné, participatívne a inkluzívne verejné konzultácie so zainteresovanými stranami. Zapojenie verejnosti je potrebné už od skorých fáz prípravy návrhu dokumentu NECP aj jeho revízie.[3]
Článok 10 predmetného nariadenia ustanovuje, že verejnosť musí mať "možnosť zúčastniť sa na príprave návrhu" revidovaného NECP. To znamená, že pred predložením tohto návrhu v júni 2023 sa musí uskutočniť proces verejných konzultácií. V usmerneniach k NECP sa tiež stanovuje, že konzultácie s verejnosťou sa musia uskutočniť, "keď sú otvorené ešte všetky možnosti"[4]. Riadna konzultácia znamená, že verejnosť by mala mať prístup ku všetkým relevantným dokumentom, správam a odhadom na začiatku konzultačného obdobia.
Každý členský štát musí tiež zabezpečiť, aby bola verejnosť informovaná. Rovnako je povinnosťou štátou určiť primeraný časový harmonogram, ktorý poskytne dostatočný čas na informovanie verejnosti a primerané lehoty na jej reálnu účasť a vyjadrenie názorov.
Procesná stránka prípravy NECP totiž tvorí jeho súčasť. Členské štáty musia do svojich aktualizovaných NEKP zahrnúť zhrnutie konzultácií a verejnej mienky alebo predbežných názorov verejnosti. Členské štáty by mali vysvetliť, ako sa verejná mienka zohľadnila pred predložením návrhu národných plánov a ich konečného znenia. Od členských štátov sa zároveň očakáva opis toho, ako sa verejnosti v rámci procesu umožnila transparentná a spravodlivá účasť.
Naša žiadosť preto prichádza v čase, kedy je ešte možné zapojenie verejnosti považovať za zmysluplné ak budú splnené vyššie uvedené podmienky. Zapojenie verejnosti až vo fáze medzirezortného pripomienkového konania, nie je v súlade s ustanoveniami vo vyššie spomenutých dokumentoch.
3a. Hlavné princípy
Vychádzajúc z usmernenia Európskej komisie žiadame, aby pri aktualizácii NECP boli zohľadnené nasledujúce princípy:
diverzifikácie výrobnej kapacity a rozvoja zručností na zrýchlenie prechodu na čistú energiu
3b. Konkrétne návrhy a pripomienky
Naše pripomienky vychádzajú z pripomienok Únie miest Slovenska a Priateľov Zeme-CEPA, spracovali: Peter Ludrovský a Juraj Melichár, ktoré boli zaslané Ministerstvu hospodárstva SR vo februári 2023.
Žiadame:
najmä o obnoviteľných zdrojoch energie, ktoré SHMÚ revidovalo až o 5 % v roku 2021.[6],[7]. Taktiež má Slovensko výrazné problémy s údajmi o úsporách zemného plynu, ktorých reporting pre Eurostat je problematický a zverejňovanie nedostatočné.[8],[9],[10]
Energetická chudoba:
Teplárenstvo:
Doprava:
V bode I., Tabuľka 32 Účinky mitigačných opatrení a politík žiadame doplnenie opatrení zameraných na podporu verejnej osobnej, pešej a cyklistickej dopravy a na zníženie podielu IAD na deľbe prepravnej práce, vrátane vyčíslenia dopadov. Žiadame v dostatočnom predstihu zaradiť ako súčasť aktualizácie vyčíslenie dopadov zmeny v deľbe prepravnej práce (tj. zníženie podielu IAD) prostredníctvom modelovania alebo kvalifikovaného odhadu. V medzirezortnom pripomienkovom konaní pri prijímaní NECP bola na rozporovom konaní absencia týchto opatrení odôvodnením nedostatkom času a kapacít pre odhadnutie dopadov. Sme presvedčení, že zníženie podielu IAD bude mať na celkové zníženie emisii výraznejší vplyv, ako navrhované opatrenia.
Obnoviteľné zdroje energií:
ukončenia závislosti Únie od ruských fosílnych palív sa slnečná energia stáva kľúčovým zdrojom obnoviteľnej energie.
Ďakujeme za Váš čas.
S pozdravom,
Juraj Melichár, Priatelia Zeme-CEPA, (kontaktná osoba)
Dana Mareková, Klimatická koalícia
Katerina Chajdiaková, Slovenská klimatická iniciatíva
Dan Kollár, Cyklokoalícia
Adresáti: Ministerstvo hospodárstva a Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
V Bratislave dňa 17.5.2023
[1] https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:02018R1999-20210729
[2] Výbor pre dodržiavanie Aarhuskej dohody vydal 28. mája 2019 odporúčanie pre členské štáty týkajúce sa procesu verejných konzultácií o NECP. Advice by the Aarhus Convention Compliance Committee to the European Union concerning the implementation of request ACCC/M/2017/3 Odkaz
[3] https://energy.ec.europa.eu/topics/energy-strategy/national-energy-and-climate-plans-necps_
en#public-consultation-on-necps
[4] Oznámenie Komisie o usmerneniach pre členské štáty k aktualizácii národných energetických
a klimatických plánov na roky 2021 – 2030 (s.21) https://energy.ec.europa.eu/guidance-ms-updated-necps-2021-2030_en
[5] Oznámenie Komisie o usmerneniach pre členské štáty k aktualizácii národných energetických
a klimatických plánov na roky 2021 – 2030 (s.29) https://energy.ec.europa.eu/guidance-ms-updated-necps-2021-2030_en
[6] https://euractiv.sk/section/energetika/news/slovensko-sa-ocitlo-medzi-europskou-spickou-v-obnovitelnej
-energii-velmi-sa-tym-nechvali/
[7] https://euractiv.sk/section/energetika/interview/analyticka-shmu-cisla-o-spotrebe-biomasy-nesedeli-uz-roky-
nikoho-to-nezaujimalo/
[8] https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/w/DDN-20221220-3
[9] https://e.dennikn.sk/3191154/co-je-za-zahadnym-grafom-v-ktorom-iba-slovensko-a-malta-zvysili-spotrebu-plynu/
[10] https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/644530-setrime-spotreba-plynu-na-slovensku-klesla-o-stvrtinu/
[11] https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/27993/2
[12] https://zivotpouhli.sk/k2/videok2/itemlist/tag/Udr%C5%BEate%C4%BEn%C3%A9%20tepeln%C3%A9%20rie%C5%A1enie
[13] Zdroj: Vlastné spracovanie na základe Národný energetický a klimatický plán SR
Bratislava, 1. jún 2023. Aj napriek predvolebnému obdobiu čaká úradnícku vládu niekoľko úloh, ktoré sa týkajú opatrení na zmiernenie klimatickej zmeny. Klimatická koalícia vyzýva vládu, aby využila svoj dočasný mandát na politiky, ktoré podporujú akceleráciu obnoviteľných zdrojov, podporia obnovu budov a bezemisné formy dopravy. V nasledujúcich mesiacoch totiž prebiehajú procesy, ktoré môžu významne znížiť našu závislosť od fosílnych palív a posilniť odolnosť krajiny aj jej obyvateľov.
BRATISLAVA, 31.marec 2023. Financie z Plánu obnovy a kapitoly RePowerEU na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie by mohli pomôcť aj organizáciám v sociálnej oblasti a samosprávam. Tie zápasia s vysokými cenami energie. Momentálne môžu dotácie z Plánu obnovy na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie získať len súkromné spoločnosti. V pripomienkach k návrhu kapitoly RePower EU to žiadajú mimovládne organizácie, ale aj samosprávy.
Žiadame, aby z Plánu obnovy a odolnosti, vrátane RePowerEU, boli financované obnoviteľné zdroje pre firmy zo zvýhodnených úverov
a pre samosprávy a organizácie pôsobiace v sociálnej oblasti bola grantová podpora.
Ministerstvo hospodárstva schválilo granty z Komponentu 1 Plánu obnovy a odolnosti v celkovej výške viac ako 20 miliónov € pre 58 firiem. Až polovica z týchto prijímateľov grantov, číslom 29, by si to mohla zaplatiť len zo svojho zisku za jeden rok (2021).
Návratnosť fotovoltiky je aktuálne aj nižšia ako 7 rokov a životnosť je aj viac ako 20 rokov. Ide teda o ideálne opatrenie na zvýhodnené úvery z RePowerEU.
Európska únia zabezpečila 225 miliárd € na zvýhodnené úvery z Mechanizmu obnovy a odolnosti . Veľa členských krajín, vrátane Českej republiky má o ne záujem. Odporúčame, aby Slovensko využilo tieto výhodné úvery na návratné investície ako fotovoltika pre firmy.
Celkovú alokáciu Investície 1 z RePowerEU: “Modernizácia a digitalizácia prenosovej sústavy a distribučných sústav” vo výške 129 miliónov € do 2026 by mohli distribučné spoločnosti zaplatiť len zo zisku za jeden rok (159 miliónov € v roku 2021). Preto je vhodné kombinovať granty so zvýhodnenými úvermi.
Účty za energie sa 66 poskytovateľom sociálnych služieb zvýšili v priemere o 125%. Dvadsaťšesť respondentov odhadlo, že celkovo by vedeli využiť viac ako 13 miliónov eur na úsporné opatrenia a obnoviteľné zdroje v 150 budovách v ktorých poskytujú svoje služby.
Dvadsaťpäť z nich (41%) nie je oprávnených čerpať kompenzácie zvýšených cien energií a sedem uviedlo len čiastočné možnosti.
Poskytovatelia sociálnych služieb o úsporných opatreniach začali uvažovať v 56 budovách, v 54 zozbierali údaje o spotrebe. Existuje 15 zámerov projektu, 6 technických projektov, 5 stavebných povolení a v 4 budovách už aktivity realizujú.
Sociálnymi riešeniami v oblasti obnovy budov a obnoviteľných zdrojov energie (OZE) chceme súčasne riešiť energetickú aj klimatickú krízu. Vzhľadom na zlú sociálnu situáciu, stav budov, vysoké finančné potreby a rastúcu infláciu, navrhujeme v jednotlivých programoch uprednostňovať sociálne zraniteľné skupiny. Verejné zdroje by mali podporiť najmä ľudí, ktorí si dané opatrenia nemôžu sami dovoliť. A tých bohatších zasa motivovať k vyšším úsporám energií, ktoré podporia trh pre všetkých.
Prečítajte si krátky diskusný materiál k energetike budov (pdf) a prezentáciu z workshopu 14.12.2022.
Cieľom tejto štúdie je na základe energetického auditu vybraného bytového domu, Hrebendova 1-3, ktorý uskutočnili energetickí audítori v novembri a decembri 2022 vychádzajúc z terénnych meraní a dát poskytnutých mestskou časťou, a verejne dostupných zdrojov, analyzovať uskutočniteľnosť návrhovaných scenárov pilotných intervencií pre mestskú časť ako majiteľa a správcu bytového domu, aj v spojitosti s relevantnými schémami na zabezpečenie možného financovania. Prvá časť v krátkosti predstaví aktuálny kontext, predovšetkým trend rastúcich cien energií. Druhá časť zhrnie metodický postup výskumu, vrátane energetického auditu a výberu bytového domu Hrebendova 1-3. Nasledujúca časť odprezentuje výsledky energetického auditu, konkrétne tri hlavné scenáre zohľadňujúce energetickú efektívnosť ako aj investičnú náročnosť vybraných intervencií. V poslednej časti autori poskytnú krátku analýzu primárných schém financovania, konkrétne projektovej schémy Zelená domácnostiam a Štátneho fondu rozvoja bývania, v rámci ktorých sa samospráva môže uchádzať o finančnú podporu jednotlivých intervencií. Analýza zároveň poukáže na hlavné úskalia spojené s reálnou uskutočniteľnosťou navrhovaných riešení. V závere autori štúdie okrem zhrnutia primárnych výstupov načrtnú krátku diskusiu ohľadom replikovateľnosti vybraných intervencií ako aj zlepšenia existujúcich schém podpory.
Program Slovensko je najvýznamnejším finančným balíkom pre túto dekádu. Na obdobie rokov 2021 až 2027 je vyčlenených 12,6 miliardy EUR. Nachádzame sa v poslednej fáze procesu jeho príprav. Hodnotili sme ako Program Slovensko v aktuálnom nastavení pomôže našej krajine pri dosahovaní klimatických a energetických cieľov . Slovensko má len zo zdrojov EÚ, ktorých významnou časťou je práve Program Slovensko, dostatok prostriedkov na zníženie emisií o 55% až 67% do roku 2030. Kľúčové však bude správne nastavenie týchto zdrojov, aby boli aj reálne použité na znižovanie emisií. Odporúčame:
Celé Hodnotenie Programu Slovensko nájdete tu: Assessment of Programme Slovakia.
Dvadsaťjeden mimovládnych organizácií a iniciatív dnes listom požiadalo vládu Slovenskej republiky, aby vytvorila podmienky na 15-percentnú úsporu plynu do marca 2023. Žiadajú, aby vypracovala plány prípravy na zimu a nahrádzania fosílnych palív celkovo. Pripomínajú, že mnohé krajiny eurozóny už zaviedli opatrenia na zníženie spotreby energií. Organizácie zároveň prišli s návrhom dvanástich opatrení. Ponúkajú spoluprácu zdieľaním údajov či prinášaním príkladov dobrej praxe.
Európska komisia navrhuje spoločný postup v rámci EÚ, tzv. RePowerEU[1] tak, aby sa rastúce ceny energií čo najmenej dotkli občanov. Kvôli našej bezpečnosti musíme znižovať slovenskú závislosť (85%) na ruskom plyne a (100%) rope.[2]
Európska únia sa môže do roku 2025 zbaviť závislosti na zemnom plyne z Ruskej federácie, podľa medzinárodných mimovládnych organizácií Ember, E3G a ďalších.[3] Z celkového dovozu ruského plynu do EÚ v roku 2020 v objeme 150 bcm je možné len implementáciou balíka Fit for 55 znížiť 32 bcm, elektrickou energiou z obnoviteľných zdrojov 31 bcm, tepelnými čerpadlami a elektrifikáciou 25 bcm a dodatočnými opatreniami v oblasti energetickej hospodárnosti 13 bcm.[4]
Pre Slovensko je ekonomicky výhodné znížiť závislosť na fosílnych palivách.
Len v roku 2021 odišlo zo Slovenska za nákup zemného plynu viac ako 2,5 miliardy eur.[5] Približne 2,2 miliardy eur sme zaplatili za dovoz ropy z Ruska v roku 2021.[6]
Napríklad komplexnou obnovou budov v regióne Zamagurie je možné ušetriť až 70 % celkovej energie na vykurovanie, prípravu teplej vody, osvetlenie a prevádzku elektrospotrebičov.[7] V tomto regióne odišlo 815 € na obyvateľa za dovoz palív a energie len v roku 2017.[8] Potreba energií na vykurovanie sa v najlepšie obnovenom bytovom dome za rok 2015 po hĺbkovej obnove znížila o 74,8 %.[9]
- - -
Zhrnutie "Nezávislosť na dovoze palív z Ruska je možná a výhodná" vo formáte pre tlač
- - -
[1] https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_22_1511
[2] https://komentare.sme.sk/c/22864400/prechod-na-obnovitelne-zdroje-ma-aj-bezpecnostne-racio.html
[3] https://ember-climate.org/insights/research/eu-can-stop-russian-gas-imports-by-2025/
[4] https://ember-climate.org/insights/research/eu-can-stop-russian-gas-imports-by-2025/
[5] Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2022, Dovoz po mesiacoch v metodike 2019 - 2711 Ropné plyny a iné plynné uhľovodíky
[6] Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2022, Dovoz po mesiacoch v metodike 2019 - 2709 Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, surové
[7] https://energoportal.org/regiony/kezmarok/96-info/448-zamagurie-zhrnutie
[8] https://energoportal.org/96-info/449-rocny-unik-penazi-zo-zamaguria-cez-energetiku
[9] https://www.pss.sk/casopis-doma/bytovy-dom/najlepsie-obnoveny-bytovy-dom-2015.html
Táto stránka bola vytvorená s podporou Európskej únie a Open Society Foundation. Poskytovatelia finančného príspevku nenesú zodpovednosť za prezentované názory. Za obsah zodpovedajú výlučne Priatelia Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network a nemôže byť za žiadnych okolností považovaný za názor Európskej únie.