Ekocentrum alebo ekologické centrum je inštitúcia zameraná na podporu, propagáciu, výchovu a vzdelávanie v oblasti ekologického a zodpovedného prístupu k životu, ochrany životného prostredia a sprostredkovania informácií o trvalo udržateľnom rozvoji a jeho uplatňovaní v praxi. Prvé Ekocentrá vznikli v zahraničí začiatkom 70. rokov 20. storočia ako reakcia na záujem širokej verejnosti o problematiku životného prostredia.

Zníženie energetickej chudoby s vysokou hodnotou za peniaze prostredníctvom Sociálno - klimatického fondu

Slovenská republika ako člen Európskej únie sa aktívne podieľa na plnení ambicióznych klimatických a sociálnych cieľov. Jedným z kľúčových nástrojov na ich dosiahnutie je Sociálny klimatický fond EÚ (SKF), ktorý má za úlohu zmierniť negatívne sociálne dopady klimatických politík, najmä na zraniteľné skupiny obyvateľstva.

Vec: Zapojenie do aktualizácie Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021-2030 

Žiadame o:

1. zapojenie do aktualizácie Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021-2030 (ďalej len NECP), napríklad prostredníctvom účasti na činnosti pracovnej skupiny, ktorá je podľa našich informácií za týmto účelom zriadená;
2. poskytnutie návrhu aktualizácie NECP, ktorý majú členské štáty zaslať Európskej komisii do 30.6.2023;
3. poskytnutie informácie o postupe v súvislosti s aktualizáciou Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021-2030 (ďalej len NECP) - ktoré konkrétne kroky a aký časový harmonogram predpokladáte;
4. zapracovanie našich návrhov konkretizovaných v tomto dokumente, respektíve žiadame o poskytnutie informácie, akým spôsobom bude naložené s našimi návrhmi.

Bratislava, 1. jún 2023. Aj napriek predvolebnému obdobiu čaká úradnícku vládu niekoľko úloh, ktoré sa týkajú opatrení na zmiernenie klimatickej zmeny. Klimatická koalícia vyzýva vládu, aby využila svoj dočasný mandát na politiky, ktoré podporujú akceleráciu obnoviteľných zdrojov, podporia obnovu budov a bezemisné formy dopravy. V nasledujúcich mesiacoch totiž prebiehajú procesy, ktoré môžu významne znížiť našu závislosť od fosílnych palív a posilniť odolnosť krajiny aj jej obyvateľov.

BRATISLAVA, 31.marec 2023. Financie z Plánu obnovy a kapitoly RePowerEU na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie by mohli pomôcť aj organizáciám v sociálnej oblasti a samosprávam. Tie zápasia s vysokými cenami energie. Momentálne môžu dotácie z Plánu obnovy na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie získať len súkromné spoločnosti. V pripomienkach k návrhu kapitoly RePower EU to žiadajú mimovládne organizácie, ale aj samosprávy.

Žiadame, aby z Plánu obnovy a odolnosti, vrátane RePowerEU, boli financované obnoviteľné zdroje pre firmy zo zvýhodnených úverov
a pre samosprávy a organizácie pôsobiace v sociálnej oblasti bola grantová podpora.

Zhrnutie

Ministerstvo hospodárstva schválilo granty z Komponentu 1 Plánu obnovy a odolnosti v celkovej výške viac ako 20 miliónov € pre 58 firiem.  Až polovica z týchto prijímateľov grantov, číslom 29, by si to mohla zaplatiť len zo svojho zisku za jeden rok (2021).

Návratnosť fotovoltiky je aktuálne aj nižšia ako 7 rokov a životnosť je aj viac ako 20 rokov. Ide teda o ideálne opatrenie na zvýhodnené úvery z RePowerEU.

Európska únia zabezpečila 225 miliárd € na zvýhodnené úvery z Mechanizmu obnovy a odolnosti . Veľa členských krajín, vrátane Českej republiky má o ne záujem. Odporúčame, aby Slovensko využilo tieto výhodné úvery na návratné investície ako fotovoltika pre firmy.

Celkovú alokáciu Investície 1 z RePowerEU: “Modernizácia a digitalizácia prenosovej sústavy a distribučných sústav” vo výške 129 miliónov € do 2026 by mohli distribučné spoločnosti zaplatiť len zo zisku za jeden rok (159 miliónov € v roku 2021). Preto je vhodné kombinovať granty so zvýhodnenými úvermi.

Účty za energie sa 66 poskytovateľom sociálnych služieb zvýšili v priemere o 125%. Dvadsaťšesť respondentov odhadlo, že celkovo by vedeli využiť viac ako 13 miliónov eur na úsporné opatrenia a obnoviteľné zdroje v 150 budovách v ktorých poskytujú svoje služby.

Dvadsaťpäť z nich (41%) nie je oprávnených čerpať kompenzácie zvýšených cien energií a sedem uviedlo len čiastočné možnosti.

Poskytovatelia sociálnych služieb o úsporných opatreniach začali uvažovať v 56 budovách, v 54 zozbierali údaje o spotrebe. Existuje 15 zámerov projektu, 6 technických projektov, 5 stavebných povolení a v 4 budovách už aktivity realizujú.

Prečítajte si Odporúčania Priateľov Zeme-CEPA, Klimatickej koalície a Cyklokoalície k návrhu RePowerEU kapitoly.

Sociálnymi riešeniami v oblasti obnovy budov a obnoviteľných zdrojov energie (OZE) chceme súčasne riešiť energetickú aj klimatickú krízu. Vzhľadom na zlú sociálnu situáciu, stav budov, vysoké finančné potreby a rastúcu infláciu, navrhujeme v jednotlivých programoch uprednostňovať sociálne zraniteľné skupiny. Verejné zdroje by mali podporiť najmä ľudí, ktorí si dané opatrenia nemôžu sami dovoliť. A tých bohatších zasa motivovať k vyšším úsporám energií, ktoré podporia trh pre všetkých.

Prečítajte si krátky diskusný materiál k energetike budov (pdf) a prezentáciu z workshopu 14.12.2022.

Cieľom tejto štúdie je na základe  energetického auditu vybraného bytového domu, Hrebendova 1-3, ktorý uskutočnili energetickí audítori v novembri a decembri 2022 vychádzajúc z terénnych meraní a dát poskytnutých mestskou časťou, a verejne dostupných zdrojov, analyzovať uskutočniteľnosť návrhovaných scenárov pilotných intervencií pre mestskú časť ako majiteľa a správcu bytového domu, aj v spojitosti s relevantnými schémami na zabezpečenie možného financovania. Prvá časť v krátkosti predstaví aktuálny kontext, predovšetkým trend rastúcich cien energií. Druhá časť zhrnie metodický postup výskumu, vrátane energetického auditu a výberu bytového domu Hrebendova 1-3.  Nasledujúca časť odprezentuje výsledky energetického auditu, konkrétne tri hlavné scenáre zohľadňujúce energetickú efektívnosť ako aj investičnú náročnosť vybraných intervencií. V poslednej časti autori poskytnú krátku analýzu primárných schém financovania, konkrétne projektovej schémy Zelená domácnostiam a Štátneho fondu rozvoja bývania, v rámci ktorých sa samospráva môže uchádzať o finančnú podporu jednotlivých intervencií. Analýza zároveň poukáže na hlavné úskalia spojené s reálnou uskutočniteľnosťou navrhovaných riešení. V závere autori štúdie okrem zhrnutia primárnych výstupov načrtnú krátku diskusiu ohľadom replikovateľnosti vybraných intervencií ako aj zlepšenia existujúcich schém podpory.

Program Slovensko je najvýznamnejším finančným balíkom pre túto dekádu. Na obdobie rokov 2021 až 2027 je vyčlenených 12,6 miliardy EUR. Nachádzame sa v poslednej fáze procesu jeho príprav. Hodnotili sme ako Program Slovensko v aktuálnom nastavení  pomôže našej krajine pri dosahovaní klimatických  a energetických  cieľov . Slovensko má len zo zdrojov EÚ, ktorých významnou časťou je práve Program Slovensko, dostatok prostriedkov na zníženie emisií o 55% až 67% do roku 2030. Kľúčové však bude správne nastavenie týchto zdrojov, aby boli aj reálne použité na znižovanie emisií.  Odporúčame:

1. Nadrezortný orgán (napr. NIKA) alebo ministerstvá zodpovedné za implementáciu Programu Slovensko, Modernizačného fondu a Plánu obnovy a odolnosti by mali sledovať či, resp.v akej miere, opatrenia financované z týchto zdrojov znižujú emisie skleníkových plynov. Minimálne tie, ktoré sú spojené s minimálne požadovaným znížením emisií skleníkových plynov o 55% v EÚ, teda o dodatočných približne 7,7 percenta pre SR. Program Slovensko sleduje len 0,15 percenta skutočných emisií skleníkových plynov Slovenska v roku 2020. Nemôžeme znižovať emisie, ak nemeriame dopady a výsledky financovania.
2. Vláda by mala vybrať najvhodnejšie dekarbonizačné opatrenia a na tie zamerať zdroje z fondov EÚ. Program Slovensko by mal zahŕňať zistenia zo štúdií zverejnených na jar 2022: Dekarbonizácia slovenského hospodárstva do roku 2030 a Uhlíkovo neutrálne Slovensko do roku 2050.
3. Využiť kritériá pre priorizáciu financovania obnovy verejných budov. Je dôležité sústrediť verejnú podporu na obnovu tých budov, ktorých funkcia je životne dôležitá pre obyvateľov v horizonte najbližších 30 rokov (napr. materské školy, domy pre seniorov, zdravotné strediská, budovy na vzdelávanie, úrady atď.). Zároveň určiť povinnosť obnoviť energeticky najhoršie budovy. Viac informácií poskytuje príloha 3 oficiálneho strategického environmentálneho hodnotenia, ktorú obstarávalo MIRRI.
4. Pilotne zaviesť kombináciu motivačných grantov a pôžičiek na hĺbkovú obnovu bytových domov z Fondu spravodlivej transformácie. Zvýšime tým kvalitu ako aj množstvo prostriedkov na hĺbkovú obnovu bytových domov. Zároveň tým znížime závislosť na dovoze zemného plynu. 
5. Využiť iniciatívu RePowerEU na urýchlené zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie. Je potrebné odstrániť  bariéry a nastaviť kritériá udržateľnosti pre obnoviteľné zdroje energie, ktoré boli v Environmentálnej stratégii plánované na rok 2020.
6. Program Slovensko by mal uprednostniť investície pre verejný sektor, pretože vysoké ceny energií môžu byť likvidačné pre samosprávy, zariadenia sociálnych služieb a množstvo obyvateľov sa môže pre vysoké ceny palív a energií obracať najmä na obce a mestá. Väčšia pozornosť by sa mala venovať odstráneniu technických a administratívnych prekážok pre energetické komunity. Existuje riziko, že z EUR 95 milionového balíka budú podporené len firmy kvôli existujúcim bariéram, ktoré bránia  rozvoju  energetických spoločenstiev.  
7. Program Slovensko by mal obsahovať aj schémy pre sociálne zraniteľné domácnosti v rámci existujúcich nástrojov a programov pre obnovu budov a obnoviteľné zdroje. Schéma "Zelená domácnostiam", financovaná z Programu Slovensko, by mala cielene podporovať aj sociálne slabšie skupiny. Inšpiratívnym príkladom je  sociálna schéma programu Obnov dom, ktorá zvýhodňuje mnohopočetné rodiny a tie so zdravotne ťažko postihnutými deťmi.
8. Prednosť by mali dostať projekty zamerané na nízkoteplotné systémy diaľkového vykurovania. Takéto zariadenia  sú výrazne úspornejšie, v niektorých prípadoch šetria až polovicu paliva,  čím znižujú závislosť na biomase a dovoze fosílneho plynu zo zahraničia.
9. Podpora zariadení a technológií na fosílny plyn by mala zostať vylúčená zo všetkých verejných zdrojov, vrátane všetkých fondov EÚ.
10. Činnosti, ktoré udržiavajú závislosť nášho hospodárstva od fosílneho plynu, t. j. čiastočný biometán alebo vodík, by sa mali prehodnotiť.  Zariadenia na výrobu vodíka založené na obnoviteľných zdrojoch energie by sa mali podporovať len vtedy, ak neexistuje iná výhodná alternatíva. Podpora bioplynových staníc založených na pestovaní plodín (vrátane energetických plodín a medziplodín) by sa mala vylúčiť.

Celé Hodnotenie Programu Slovensko nájdete tu: Assessment of Programme Slovakia.