Greenpeace Slovensko spolu s organizáciami Priatelia Zeme - CEPA, Znepokojené matky a Z lavíc do ulíc dnes spustili verejnú výzvu, ktorou môžu obyvatelia vyjadriť nesúhlas s plánovanou výstavbou  terminálu so skvapalneným zemným plynom (LNG) v Prístave Bratislava. Podľa organizácií je výstavba novej fosílnej infraštruktúry v rozpore so snahou splniť klimatické záväzky a predstavuje nezodpovedné správanie voči budúcim generáciám.

Tieto infografiky rámcovo zhŕňajú dlhodobé smerovanie k udržateľnosti v energetike, doprave a obehovej ekonomike.

Zástupcom Európskej komisie a  Vlády SR  zaslalo dnes 20 mimovládnych organizácii Výzvu na doplnenie priority Zelené Slovensko v Pláne obnovy a odolnosti o opatrenia súvisiace s adaptáciou krajiny na zmenu klímy, podporou biodiverzity, udržateľnou energetikou a so zlepšením podmienok pre cyklodopravu.

„Sme presvedčení, že plán obnovy by nemal iba „zaplatiť budovy, siete a káble“, ale mal by podporiť aj zvýšenie odolnosti krajiny voči negatívnym dôsledkom zmeny klímy, zachovanie biodiverzity a vytvoriť predpoklady pre udržateľnú mobilitu a energetiku. Tieto opatrenia majú nezvrátiteľný dlhodobý pozitívny dopad a spolu s tými, ktoré sú už v rámci priority Zelené Slovensko navrhnuté, prinesú „významné a udržateľné zlepšenie v kľúčových oblastiach ovplyvňujúcich kvalitu života na Slovensku“, ako si kladie za cieľ Plán obnovy a odolnosti,“ píše sa vo výzve.

Tlačová správa 7. augusta 2020

Ak sa chce Slovensko pohnúť vpred v riešení dopravy a splnení svojich klimatických cieľov, musí výrazne prehodnotiť svoj prístup k podpore verejnej dopravy. V súčasnosti naplánovaná^[1] štruktúra verejných investícií nie je v súlade s cieľmi dekarbonizácie, s cieľmi v oblasti kvality ovzdušia, ani zlepšovania kvality života v mestách. Uvádzajú to environmentálne organizácie v materiáli s odporúčaniami na zelený reštart Slovenska v oblasti mobility.

Úvahy vlády o spaľovaní odpadov sú v rozpore s rastúcimi cieľmi, ktoré už teraz nestíhame plniť. Príklad obchvatu Bratislavy nám ukazuje, že veľké fosílne projekty nepomáhajú k obnove hospodárstva a mali by sme ich na európskej úrovni vylúčiť z podpory. Náš spoločný európsky dom musíme kvalitne zrekonštruovať, aby sme spoločne zvládli klimatickú krízu. Najmä kvôli tomu, že to robíme na ekonomický a environmentálny dlh budúcim generáciám.

Obchvat Bratislavy má slúžiť ako baranidlo na ďalšie rozšírenie diaľničných projektov súkromno-verejného partnerstva (tzv. PPP z angl. public-private partnership) na Slovensku a je ďalším zo série predražených projektov , plánovaných v posledných rokoch v krajine.
Obchvat Bratislavy je čiastočne garantovaný Európsky fondom pre strategické investície (EFSI)  , čo je strategická iniciatíva, ktorú spustila skupina Európskej investičnej banky (EIB) a Európska komisia pod vedením Jean-Claude Junckera. Zapadá medzi projekty s vysokými emisiami uhlíka, ktoré tvoria až 68% z dopravných investícií pod EFSI.  Obchvat Bratislavy je najväčší z EFSI projektov v strednej a východnej Európe. Projekt D4/R7 je konkrétnym príkladom konzervatívneho smerovania EFSI tým, že ho vláda uprednostnila pre zelenšími a efektívnejšími riešeniami dopravných problémov mesta. Viacero mimovládnych organizácií kritizovalo túto podporu projektov s vysokými emisiami uhlíka namiesto udržateľných alternatív.

Prečítajte si celú prípadovú štúdiu Obchvat Bratislavy: PPP projekt, ktorý obchádza dopravné problémy a dlhové štatistiky [pdf, 1,5 MB]

For English version of the case study: Bratislava Bypass, flagship EFSI failure:non-transparent decisions for dubious public benefit

Minulý týždeň odhlasoval Európsky parlament hodnotiaci mechanizmus, tzv. scoreboard, na základe ktorého sa bude rozhodovať o tom, ktoré projekty z plánovaného 315 miliardového Junckerovho balíčka, alebo tiež Európskeho fondu pre strategické investície dostanú garancie z európskeho rozpočtu.

Fond má pomôcť financovať projekty, ktoré sú považované za riskantné z hľadiska ekonomickej návratnosti a investície s tzv. pridanou európskou hodnotou - teda projekty významné pre Európsku úniu, ktoré by členské štáty samé nedokázali pokryť. Podporené projekty by mali podporiť zamestnanosť a rast.