Veľká časť potenciálnych investícií, ktoré by chcelo Slovensko z fondu financovať, nesplní svoj účel a mnohé môžu mať negatívny vplyv na životné prostredie. Svedčí o tom aj letmý pohľad na slovenský zásobník projektov, ktoré tam nominovali jednotlivé ministerstvá.

Ide napríklad o "mamutí" projekt Vážska vodná cesta, kontroverzné priehrady Tichý potok a Sereď, ropovod Bratislava - Schwechat ohrozujúci zásoby pitnej vody na západnom Slovensku či diskutovaný úsek diaľnice D1 Turany - Hubová. Presunuté boli doň aj projekty, ktoré odmietla financovať Európska komisia z eurofondov, ako napríklad vodné dielo Slatinka.

Vodné dielo Slatinka, ktoré je plánované viac ako 50 rokov medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou na rieke Slatina, by malo zatopiť 12 km dlhé údolie s cennými biotopmi a ojedinelými prírodnými spoločenstvami. Úplne zatopená by bola dedinka Slatinka a niekoľko desiatok rekreačných objektov. Zničené by bolo 12 km dlhé údolie rieky Slatiny, ktoré je na Slovensku už posledným meandrujúcim stredohorským údolím nedotknutým dopravnými stavbami a produktovodmi. V zátopovom území by zanikli alebo by boli vážne narušené minimálne štyri, z celoslovenského hľadiska mimoriadne cenné prírodné lokality, ktoré majú hodnotu prírodných rezervácií. Výstavbou priehrady by došlo k likvidácii biokoridoru regionálneho významu. Konečným dôsledkom realizácie VD Slatinka a zatopenia územia by bolo celkové narušenie ekologickej stability územia. Z ekonomického hľadiska by výstavba priehrady znamenala odčerpanie finančných prostriedkov, ktoré chýbajú v iných rezortoch a ktoré by mohli byť využité efektívnejšie.

Európska komisia v roku 2013 vylúčila Slatinku z financovania fondov EÚ, pretože jej prípadná realizácia by odporovala smerniciam EÚ o ochrane prírody a bola by v rozpore s cieľmi operačného programu Kvalita životného prostredia, z ktorého mala byť financovaná. Je preto paradoxné, že Slatinka v súčasnosti opäť figuruje medzi projektmi, ktoré majú dostať podporu z verejných financií EÚ.

Irena Jenčová

CEE Bankwatch Network