Zníženie energetickej chudoby s vysokou hodnotou za peniaze prostredníctvom Sociálno - klimatického fondu

Slovenská republika ako člen Európskej únie sa aktívne podieľa na plnení ambicióznych klimatických a sociálnych cieľov. Jedným z kľúčových nástrojov na ich dosiahnutie je Sociálny klimatický fond EÚ (SKF), ktorý má za úlohu zmierniť negatívne sociálne dopady klimatických politík, najmä na zraniteľné skupiny obyvateľstva.

Mimovládne organizácie vyzývajú Vládu a Národnú radu Slovenskej republiky, aby svoje kroky v oblasti energetiky smerovali k podpore zraniteľných skupín obyvateľstva, ktoré potrebujú pomoc a zároveň efektívne šetria energiou.

Osemnásť mimovládnych organizácií a iniciatív dnes listom požiadalo vládu Slovenskej republiky, aby v rámci prípravy rozpočtu SR zastavila dotovanie fosílnych palív v objeme stoviek miliónov eur ročne. Navrhujú, aby tieto prostriedky využila na Sociálno – úsporný program, ktorý by reálne pomohol ľuďom. Pripomínajú, že najmä nízkopríjmové domácnosti potrebujú pomoc s obnovou domov, výmenou plynových kotlov za tepelné čerpadlá alebo s inými úspornými opatreniami. Dôležité je podľa nich aj znížiť závislosť od zemného plynu, ktorého dovozom nám zo Slovenska odtekajú miliardy eur. Organizácie ponúkajú spoluprácu zdieľaním odporúčaní či prinášaním príkladov dobrej praxe.

Európska únia od roku 2019  prijíma legislatívu (Európska zelená dohoda, REPowerEU, Fit for 55), ktorou sa zaväzuje  pristupovať k životnému prostrediu, klimatickým otázkam a energetickým úsporám tak, aby stratégia hospodárskeho rastu nebola viazaná na vyčerpávanie zdrojov, ale ich efektívne využívanie s cieľom do roku 2050 dosiahnuť nulový stav čistých emisií skleníkových plynov. Súčasťou legislatívy  „Fit for 55“, v ktorej sa približuje EÚ vyššie uvedenému cieľu tým, že definuje úsilie dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov o 55 % do roku 2030, a to  prostredníctvom ďalšieho zníženia emisií v oblasti budov a dopravy, investovaním do obnoviteľných zdrojov energie, obnovy budov a udržateľnej dopravy. Jedným z inkluzívnych krokov tohto procesu bolo vydanie nariadenia v máji 2023 o Sociálno-Klimatickom Fonde (SKF), prostredníctvom ktorého bude mať Slovensko k dispozícii 1,28 až 1,5 miliardy eur na riešenie  sociálnych dopadov zelenej transformácie v oblasti v energetickej a dopravnej chudoby pre roky 2026–2032.

Materiál vznikol za účelom vytvorenia podnetov do diskusie o možných prístupoch a riešeniach k zlepšeniu energetickej hospodárnosti obývaných objektov v marginalizovaných rómskych osídleniach (najmä v segregovaných) na jeseň 2023. Jeho účelom je stručne načrtnúť súčasnú situáciu v tejto špecifickej skupine (avšak bez ambície vyčerpávajúco a komplexne zhodnotiť celkovú situáciu na Slovensku), identifikovať základné problémy infraštruktúry na bývanie v takýchto osídleniach (najmä technické a energetické) a predstaviť potenciálne opatrenia.

Štúdia poskytuje technicko-ekonomické posúdenie možných spôsobov vykurovania a prípravy teplej vody v rámci projektu Prestupné bývanie – Luník IX.

V štúdii sú detailnejšie rozobraté štyri varianty riešenia:

• Variant 1 – kachľová pec, elektrické vykurovacie káble, elektrický zásobníkový ohrievač teplej vody.
• Variant 2 – individuálne tepelné čerpadlá so zásobníkom na teplú vodu v každej bytovej jednotke.
• Variant 3 – ústredné tepelné čerpadlo pre bytový dom.
• Variant 4 – ústredná kotolňa s kotlami na pelety pre bytový dom.

Konkrétnou sociálnou výzvou, na ktorú by jednou z odpovedí mohla byť podpora rozvoja energetických komunít, je energetická chudoba. Tá je prirodzene previazaná s ďalšími výzvami týkajúcimi sa dostupnosti zamestnania, bývania a ďalších verejných služieb. Vzhľadom na rôznorodosť definícií a ukazovateľov sa úroveň na Slovensku nachádza medzi 5 až 19%, pričom ide predovšetkým o samoživiteľov, mnohopočetné domácnosti, ako aj dôchodcov. Špecifickou skupinou sú marginalizované rómske komunity (MRK), kde úroveň energetickej chudoby podľa posledných zistení prieskumu EU SILC MRK dosahuje až 50%.

Aj keď členmi a zriaďovateľmi energetických komunít môžu byť obyvatelia bytových a rodinných domov ako aj podniky, v prípade zamerania sa na riešenie sociálnych aspektov, konkrétne energetickej chudoby, možno za hlavné cieľové skupiny považovať nasledovné:

• Samosprávy respektíve bytové podniky ako poskytovatelia sociálneho bývania, predovšetkým samosprávy s vysokou nezamestnanosťou
• Mimovládne organizácie (MVO) realizujúce projekty na dostupné bývanie pre sociálne zraniteľné skupiny

Vec: Zapojenie do aktualizácie Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021-2030 

Žiadame o:

1. zapojenie do aktualizácie Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021-2030 (ďalej len NECP), napríklad prostredníctvom účasti na činnosti pracovnej skupiny, ktorá je podľa našich informácií za týmto účelom zriadená;
2. poskytnutie návrhu aktualizácie NECP, ktorý majú členské štáty zaslať Európskej komisii do 30.6.2023;
3. poskytnutie informácie o postupe v súvislosti s aktualizáciou Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021-2030 (ďalej len NECP) - ktoré konkrétne kroky a aký časový harmonogram predpokladáte;
4. zapracovanie našich návrhov konkretizovaných v tomto dokumente, respektíve žiadame o poskytnutie informácie, akým spôsobom bude naložené s našimi návrhmi.

Sociálnymi riešeniami v oblasti obnovy budov a obnoviteľných zdrojov energie (OZE) chceme súčasne riešiť energetickú aj klimatickú krízu. Vzhľadom na zlú sociálnu situáciu, stav budov, vysoké finančné potreby a rastúcu infláciu, navrhujeme v jednotlivých programoch uprednostňovať sociálne zraniteľné skupiny. Verejné zdroje by mali podporiť najmä ľudí, ktorí si dané opatrenia nemôžu sami dovoliť. A tých bohatších zasa motivovať k vyšším úsporám energií, ktoré podporia trh pre všetkých.

Prečítajte si krátky diskusný materiál k energetike budov (pdf) a prezentáciu z workshopu 14.12.2022.

Cieľom tejto štúdie je na základe  energetického auditu vybraného bytového domu, Hrebendova 1-3, ktorý uskutočnili energetickí audítori v novembri a decembri 2022 vychádzajúc z terénnych meraní a dát poskytnutých mestskou časťou, a verejne dostupných zdrojov, analyzovať uskutočniteľnosť návrhovaných scenárov pilotných intervencií pre mestskú časť ako majiteľa a správcu bytového domu, aj v spojitosti s relevantnými schémami na zabezpečenie možného financovania. Prvá časť v krátkosti predstaví aktuálny kontext, predovšetkým trend rastúcich cien energií. Druhá časť zhrnie metodický postup výskumu, vrátane energetického auditu a výberu bytového domu Hrebendova 1-3.  Nasledujúca časť odprezentuje výsledky energetického auditu, konkrétne tri hlavné scenáre zohľadňujúce energetickú efektívnosť ako aj investičnú náročnosť vybraných intervencií. V poslednej časti autori poskytnú krátku analýzu primárných schém financovania, konkrétne projektovej schémy Zelená domácnostiam a Štátneho fondu rozvoja bývania, v rámci ktorých sa samospráva môže uchádzať o finančnú podporu jednotlivých intervencií. Analýza zároveň poukáže na hlavné úskalia spojené s reálnou uskutočniteľnosťou navrhovaných riešení. V závere autori štúdie okrem zhrnutia primárnych výstupov načrtnú krátku diskusiu ohľadom replikovateľnosti vybraných intervencií ako aj zlepšenia existujúcich schém podpory.