Každý členský štát je povinný vypracovať a predložiť Komisii komplexný Sociálno-klimatický plán najneskôr do júna 2025, ktorý bude podkladom pre následné čerpanie. Preto tento plán musí obsahovať v prvom kroku analýzu potrieb - identifikovanie zraniteľných skupín obyvateľstva – súkromné domácnosti, mikropodniky a používateľov dopravy, ktoré budú najviac postihnuté zvýšením cien uhlíka. V pláne by mali byť jasné následné opatrenia na zníženie energetickej/dopravnej chudoby – konkrétne kroky na zlepšenie energetickej efektívnosti budov a na podporu prechodu na dopravu s nízkymi a nulovými emisiami.

Jedným z pilierov tvorby a realizácie opatrení podľa harmonogramu je spolupráca so zainteresovanými stranami  (čl.5) tzv. verejné konzultácie – zapojenie občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a ďalších relevantných subjektov do prípravy a implementácie Sociálno-klimatického plánu. Zároveň členské štáty musia zabezpečiť koordináciu medzi národnou, regionálnou a miestnou úrovňou. V prípade Slovenska je  hlavným koordinátorom  pre implementáciu SKF národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA) na Úrade vlády. Implementácia Sociálno-Klimatického Fondu by podľa tohto uznesenia mala prirodzene nadväzovať na realizované opatrenia v tejto oblasti v rámci Plánu obnovy a odolnosti.  Článok 15 nariadenia definuje národný príspevok spolufinancovania prinajmenšom v rozsahu 25 percent  a zároveň zásadu podporiť také opatrenia, pri ktorých sa dodržiava zásada doplnkovosti financovania, t.j. nenahrádza sa opakovanie vnútroštátnych výdavkov.

Ďalším aspektom nariadenia je potreba zvyšovať informovanosť zraniteľných domácností, zraniteľných mikropodnikov a zraniteľných používateľov dopravy tým, že budú poskytovať cielené, prístupné a cenovo dostupné informácie, vzdelávanie a poradenstvo. Komisia by mala vydať technické usmernenie pre tvorbu  plánov, najmä v kontexte zosúladenia opatrení so zásadou „výrazne nenarušiť“.

Prečítajte si celé zhrnutie (policy brief): Sociálno-Klimatický Fond na Slovensku