Reakcia na komunikáciu Ministerstva životného prostredia ohľadom vymenovania nového riaditeľa Envirofondu.

Bratislava, 13. marca 2024 - Klimatická koalícia vyzýva ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, aby prestal vytvárať falošných nepriateľov z ochranárov a radšej začal pracovať na Pláne obnovy a odolnosti. Envirorezort je aktuálne v plnení tohto mechanizmu najhoršou inštitúciou v počte nesplnených a omeškaných úloh. Vláda by mala urýchlene pristúpiť k náprave a to najmä v podobe pokračovania reforiem a hľadania ciest na odstránenie prekážok v plnení cieľov. Neodborným prístupom by mohlo Slovensko prísť o viac ako 3 miliardy eur^[1].

Minister životného prostredia SR Tomáš Taraba vo vyjadrení z 12. marca o novom riaditeľovi Environmentálneho fondu spomína “pseudoochranárske projekty”, ktoré vraj ministerstvo nepodporí. Je to jeden z ďalších útokov voči ochranárskym organizáciám, ktoré vedenie MŽP opakuje od svojho nástupu bez dôkazu. 

“Ak pán minister opätovne týmto výrokom útočí na ochranárske organizácie, môže byť pokojný. Podľa našich vedomostí Envirofond podporoval mimovládne organizácie v podstate zanedbateľne, v miere menej ako 1 %. Čiže tu žiadnu revolúciu nerobí. Nerozumieme, prečo neustále plytvá časom a energiou na takéto zbytočné útoky. Oveľa vhodnejšie by bolo, keby sa konečne začal zaoberať aj vážnymi rizikami, ktoré nám nečinnosťou jeho rezortu hrozia. A to je napríklad možná strata obrovského balíku financií z Plánu obnovy,“ povedala koordinátorka Klimatickej koalície Lucia Szabová.

Vláda 6. marca schválila Správu o pokroku v implementácii Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Z analýzy vládnych úloh vyplýva, že envirorezort je pod Tarabovým vedením aktuálne najpomalšou vládnou inštitúciou pri plnení Plánu obnovy s dvanástimi úlohami (80 %) v červenej kategórii úloh nesplnených v termíne a tromi (20 %) s miernym pokrokom v oranžovej kategórii. Dokončené načas ani splnené úlohy ministerstvo nemá.

“Ak by všetky ministerstvá pracovali ako Tarabov envirorezort, tak by Slovensko mohlo prísť o 3397 miliónov € z Plánu obnovy^[2]. Viaceré časti sú vo veľkom sklze, iné sú, z pre nás neznámeho dôvodu, zastavené. Prečo nezrýchlite podporu cez Obnov dom? Aký je ďalší postup v príprave definície energetickej chudoby, ktorú potrebujeme pre sociálne zraniteľné rodiny? Kedy podporí rozvoj veternej energie mestá a obce?“ uviedol Juraj Melichár z Priateľov Zeme-CEPA.

Ako ďalej dodal, čerpanie fondov z Plánu obnovy si vyžaduje jasnú politickú vôľu, širokú spoluprácu, kvalitné odborné vstupy a každodennú mravenčiu prácu. Namiesto toho ale prešľapujeme na mieste a počúvame nezmyselné obvinenia na adresu ochranárov, ktorí  čerpali len menej ako 1 % či už z Envirofondu alebo z fondov EÚ.

 - - -

^[1] Úrad vlády Slovenskej republiky: Semafor žiadostí o platbu. Dostupné online: https://www.planobnovy.sk/realizacia/semafor/

^[2] 5-9. platba z: Úrad vlády Slovenskej republiky: Semafor žiadostí o platbu. Dostupné online: https://www.planobnovy.sk/realizacia/semafor/ 

Prílohy

Tabuľka 1: Poradie inštitúcií podľa počtu úloh, ktoré neboli splnené v stanovenom termíne

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z Úrad vlády Slovenskej republiky. ‘Správa o Pokroku v Implementácii Plánu Obnovy a odolnosti Slovenskej Republiky’, marec 2024. https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/29296/1.

Graf 1: Hodnotenie plnenia úloh Ministerstvom životného prostredia

Vysvetlivky z vládneho dokumentu:
 Červená = úloha nebola splnená v stanovenom termíne
 Oranžová = čiastočný/mierny pokrok v plnení úlohy
 Sivá = pokrok v plnení úlohy ide podľa plánu/v termíne
 Zelená = úloha bola splnená

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z Úrad vlády Slovenskej republiky. ‘Správa o Pokroku v Implementácii Plánu Obnovy a odolnosti Slovenskej Republiky’, marec 2024. https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/29296/1.

Dvadsaťjeden mimovládnych organizácií a iniciatív dnes listom požiadalo vládu Slovenskej republiky, aby vytvorila podmienky na 15-percentnú úsporu plynu do marca 2023. Žiadajú, aby vypracovala plány prípravy na zimu a nahrádzania fosílnych palív celkovo. Pripomínajú, že mnohé krajiny eurozóny už zaviedli opatrenia na zníženie spotreby energií. Organizácie zároveň prišli s návrhom dvanástich opatrení. Ponúkajú spoluprácu zdieľaním údajov či prinášaním príkladov dobrej praxe.