Zásadnou zmenou je, že rozhodovanie o využití financií z predaja emisií nebude stáť len na každoročnom rozhodnutí ministra životného prostredia, ako to bolo v pôvodnom návrhu. Trojročný investičný plán, ktorý bude schvaľovať vláda, bude podľa organizácií pravdepodobne o niečo lepšia verzia. Nový návrh však podľa nich nie je vôbec ideálny a priniesol nové problémy. Upozorňujú, že na efektívne využitie týchto zdrojov je potrebné, aby boli v súlade so stratégiami znižovania emisií skleníkových plynov aj s ohľadom na sociálne zraniteľných obyvateľov. Taktiež je potrebné, aby sa pri výpočte príjmov Envirofondu použili reálne priemery za posledné tri roky. V návrhu zákona je, totiž, len prognóza Ministerstva financií, ktorá vytvára priestor na zníženie financovania ochrany prírody a klímy aj o niekoľko desiatok miliónov eur.

“Zákon mal potenciál zlepšiť využitie až 100 % výnosov z emisných povoleniek. Žiaľ, je otázne ako Ministerstvo financií bude prognózovať tieto príjmy a ako bude využitých do 50 % prostriedkov, ktoré vláda môže na trojročné obdobie zveriť ministerstvám dopravy, hospodárstva a pôdohospodárstva. Obávame sa, že výpočet a prerozdelenie financií priamo medzi ďalšie štyri rezorty oslabí základný cieľ, na ktoré majú byť financie minuté, a to je znižovanie emisií skleníkových plynov. Tento cieľ malo garantovať práve Ministerstvo životného prostredia. Radi by sme sa mýlili, avšak, stanoviská ministerstiev k sektorovým cieľom^{[2] [3]}  ukazujú, že tieto rezorty nemajú klimatické ciele ako prioritu,” povedal Juraj Melichár z Priateľov Zeme - CEPA.

V tejto súvislosti ďalej podotkol, že je veľkou škodou, že minister životného prostredia nevyužil už takmer dokončený Klimatický zákon, aby nasmeroval aktivity iných rezortov k ochrane klímy a prírody. V Klimatickom zákone (v MPK) boli ešte v apríli 2023 navrhnuté ciele pre menšie zvyšovanie emisií v doprave (do 29 % do roku 2030) a znižovanie emisií v poľnohospodárstve (o 10 %), budovách (o 12 %), zvýšenie záchytov v pôde a lesoch (o 25 %) a ďalších sektoroch. Žiaľ, ani tieto navrhnuté ciele nás s veľkou pravdepodobnosťou nedovedú ku klimatickej neutralite v roku 2050.

“V tomto znení zákona sa obávame, že sa peniaze z Envirofondu môžu necielene pomíňať na gigantickú infraštruktúru a nezostanú peniaze na pomoc ľuďom s klimatickou krízou.

Využívanie prostriedkov z Envirofondu bez jasných cieľov do roku 2030 nás ešte ako krajinu môže stáť veľa zbytočných investícií, zhoršujúcu sa verejnú dopravu, neobnovené budovy a vyrúbanú krajinu,” povedala Lucia Szabová, koordinátorka Klimatickej koalície.

^[1] https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/29927/1

^[2]https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2023/29/pripomienky/0deeea33-d614-4c98-b583-932faced1afb

^[3] https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2023/29/pripomienky/63ad7f35-f809-4a61-9c97-36dfc52beaf3