Zníženie energetickej potreby a spotreby prostredníctvom komplexnej renovácie budov by malo byť prioritou a žiadúcim cieľom všetkých národných politík na Slovensku. Všetkým domácnostiam, vrátane tých najchudobnejších, však musia byť prístupné možnosti zlepšenia tepelno-izolačných vlastností ich domácností a energeticky účinné technológie a systémy vykurovania. Pretože len vykurovanie, chladenie či ohrev teplej vody optimálne zatepleného domu či bytu nám umožní znížiť spotrebu energie, účty za energie i produkciu emisií.

Kotlíková dotácia, ktorú Ministerstvo životného prostredia SR plánuje spustiť v roku 2022, prichádza s trojročným oneskorením. Ponuka štátu z verejných financií vymeniť domácnostiam kotle na tuhé palivo za plynové kotle prichádza v čase, keď cena plynu dosahuje svoje maximá a  existujú oveľa ekonomicky a ekologicky zmysluplnejšie možnosti znižovania závislosti od plynu využívaním obnoviteľných zdrojov energie.

Kotlíková dotácia má byť riešením pre zastavenie súdneho procesu EÚ voči Slovensku za nedostatočnú ochranu obyvateľov pred znečisteným ovzduším. Najväčšími znečisťovateľmi sú však veľmi často chudobní obyvatelia najmä vidieckych oblastí, rómskych osád a tzv. lokálne kúreniská. Tieto oblasti však zväčša nie sú plynofikované a napríklad drevo ako palivo na celú zimu, ktoré si zabezpečujú rôznymi „alternatívnymi spôsobmi“, môže vyjsť  rodinu od 50 do cca 250 eur. Ponuka prejsť na plynový kotol takýmto rodinám v čase rastúcich cien plynu teda vôbec nedáva ekonomický zmysel.  

Okrem energetických politík potrebujeme aj komplexné sociálne politiky, ktoré sú kľúčové najmä pre zraniteľné komunity spotrebiteľov. Dialóg všetkých zainteresovaných strán ako sú ministerstvá, regulátori, stavovské organizácie, spotrebiteľské či enviromentálne organizácie by mal definovať najlepšie politické riešenia pre energeticky chudobné domácnosti.

V nasledujúcich kapitolách prepojíme problematiku kvality ovzdušia s problémom energetickej chudoby a potrebou vytvorenia dlhodobej štátnej stratégie energetickej modernizácie domácností s dôrazom na zlepšenie prístupu najchudobnejších k úsporným  a enviromentálne šetrným nefosílnym riešeniam.

Litovská skúsenosť je podrobným návodom pre krajiny ako Slovensko, ako verejné prostriedky použiť ako investíciu do komplexnej obnovy bytových domov, s použitím prostriedkov z eurofondov i súkromnej sféry, i ako do procesu renovácie a samovýroby energie zapojiť aj najchudobnejšie domácnosti.

A v kapitole o štúdii Európskej spotrebiteľskej organizácie BEUC z roku 2021 sa dozviete, prečo možno za určitých podmienok tepelné čerpadlá považovať za najdostupnejšiu voľbu pre domácnosti, ktoré sa rozhodnú dekarbonizovať svoje kúrenie. 

Prečítajte si celú štúdiu: Komplexná obnova budov, obnoviteľné zdroje a samovýroba energie ako riešenia energetickej chudoby na Slovensku

English version:  Solutions to energy poverty in Slovakia: complex building reconstruction, renewable resources and self-produced energy

BRATISLAVA. 8. marec 2022. Všetky financie z predaja emisných povoleniek by mali ísť na znižovanie emisií a primárne smerovať k obyvateľstvu. V rámci pripomienkového konania návrhu zmeny zákona o ETS to navrhla Klimatická koalícia. V návrhu od Ministerstva životného prostredia (MŽP SR) “mizne” stále polovica z príjmu v štátnom rozpočte bez jasného určenia.

Cieľom tohto brífingu má byť poukázanie na smerovanie podpory pre systematický rozvoj účinných systémov CZT. Podporovaný by mal byť prechod k vyšším generáciám zásobovania teplom (zo súčasnej 2. a 3. generácie na 4. generáciu), ktoré pracujú s nižšou teplotou vody, čo so sebou prináša nižšie tepelné straty v systéme a využívanie OZE a odpadného tepla vo väčšom rozsahu.

V meste Prievidza môže prechod na 4. generáciu zásobovania teplom znamenať úsporu až približne 54% ročnej spotreby tepla v sústave oproti súčasnému systému.
Zavádzanie vyšších generácii zásobovania teplom si však vyžaduje prípravnú fázu, v rámci ktorej je potrebné dostať všetky časti systému (od výroby cez distribúciu až po spotrebu tepla v pripojených budovách) na určitú kvalitatívnu úroveň. Systém s takto nastavenými procesmi bude ako celokvykazovať vysokú účinnosť.

Prečítajte si celý brífing: Odporúčania pre podporu teplárenstva do roku 2030 [pdf, 1MB]

BRATISLAVA. 26. november 2021. Navrhované pozície Slovenska k balíku legislatívnych zmien Fit for 55 nekorešpondujú s deklaráciami politikov o potrebe ochrane klímy. Veľký balík návrhov má byť praktickým krokom smerom k naplneniu záväzkov z konferencie COP 26 v Glasgowe. K ich naplneniu, ale najmä k ochrane pred klimatickou krízou, bude musieť Slovensko prehodnotiť svoj prístup a zamerať sa na hlavný cieľ týchto zmien. Tým je ochrana pred klimatickou krízou vyváženým a sociálne spravodlivým spôsobom. Zatiaľ zverejnené pozície však tieto snahy skôr podkopávajú ako podporujú.

Bratislava, 28. september 2021. Odpoveďou na zvyšujúce sa ceny energií by mal byť jasný dlhodobý plán na odchod od fosílnych palív a akútna ochrana spotrebiteľov, uviedla Klimatická koalícia v reakcii na dnešnú mimoriadnu schôdzu parlamentu. Súčasná situácia by nemala byť predmetom politikárčenia. Namiesto toho majú politici nastoliť riešenia, ktoré zabezpečia zvyšovanie úspor a znižovanie závislosti od fosílnych palív, vrátane zemného plynu, a budú chrániť sociálne citlivé skupiny obyvateľstva pred energetickou chudobou.

Ľudia na Slovensku uprednostňujú obnoviteľné zdroje energie pred dovozom zemného plynu. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus z júna 2021 pre Slovenskú klimatickú iniciatívu. Kým dovoz zemného plynu by podporilo len 30 % ľudí, využívanie OZE sa pohybuje až na 60 % podpory. Priatelia Zeme-CEPA a Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) požadujú, aby to slovenská vláda zohľadnila a na európskej úrovni presadzovala vyšší cieľ pre obnoviteľné zdroje a nepodporovala infraštruktúru pre fosílny plyn a nízkouhlíkové plyny z verejných zdrojov.

Environmentálne organizácie z klimatického hnutia odsudzujú uniknutú pozíciu SR k udržateľným investíciám^[1] a podporu fosílneho plynu aj od premiéra Eduarda Hegera.^[2] Vláda Slovenskej republiky zostáva v skupine len ôsmich spiatočníckych krajín EÚ, ktoré chcú politickým tlakom zmeniť expertne stanovené pravidlá pre označovanie udržateľných investícií. Organizácie žiadajú pri príležitosti Dňa Zeme Ministerstvo životného prostredia a Ministerstvo hospodárstva, aby začali diskusiu o nahrádzaní využívania fosílnych palív úspornými opatreniami a obnoviteľnými zdrojmi energie v duchu smerovania k uhlíkovej neutralite.  

V utorok 15.12. sa dozvieme, ako vyzerá návrh Plánu obnovy a odolnosti na Online verejnej diskusii. Hneď prvá časť je venovaná rozbehnutiu zelenej ekonomiky. Až 37 % všetkých financií z Plánu obnovy má byť presmerovaných na riešenie klimatickej krízy. Slovenská klimatická iniciatíva očakáva, že v utorok sa verejnosť dozvie, ako konkrétne k tejto problematike pristupuje vláda SR a či sa pritom riadi usmerneniami Európskej komisie. Vláda SR by mala zverejniť aktuálny dokument, o ktorom chce viesť diskusiu.

V našej krátkej publikácii sa dozviete:

• Ako súvisí Rozpočet EÚ a ochrana klímy?
• Ako vyzerajú príklady fungujúceho čerpania fondov politiky súdržnosti ?
• Môže fungovať solárne diaľkové vykurovanie v Lotyšsku ?
• Ako vyzerá podpora partnerstva na Slovensku?
• Čo je a ako možno využiť Fond na spravodlivú transformáciu?
• Ako sa môžete zapojiť do programovania - tvorby programov financovania Európskej zelenej dohody?
• Ako si skontrolovať či zapájanie verejnosti spĺňa požiadavky pre dobré partnerstvo?

Tlačová správa, Slovenská klimatická iniciatíva, 16.9.2020

Európska komisia dnes (16.9.2020) predstavila plán na zníženie emisií minimálne o 55% do roku 2030. Dosiahnutie tohto cieľa označuje za ekonomicky uskutočniteľné a prospešné. Preto až tretina všetkých financií v pláne obnovy a odolnosti pôjde bezprostredne na financovanie ochrany prírody a teda aj dosiahnutia uhlíkovej neutrality. 

Navýšenie ambícií vítame, avšak na dosiahnutie záväzkov z Parížskej dohody potrebovali emisie do 2030 stiahnuť aspoň o 65%. Budeme preto pozorne sledovať, akú pozíciu zaujme Európsky parlament a slovenská vláda.

Slovensko má vďaka vyššiemu cieľu a jeho financovaniu jedinečnú príležitosť popri boji s klimatickou krízou zlepšiť nielen životnú úroveň a zdravie ľudí, ale aj naštartovať transformáciu smerom k zelenej ekonomike. Slovenská klimatická iniciatíva v tejto súvislosti pripravila 12 krokov k zelenej obnove ekonomiky, ktoré nám pomôžu dosiahnuť cieľ do roku 2030.