Zníženie energetickej chudoby s vysokou hodnotou za peniaze prostredníctvom Sociálno - klimatického fondu
Slovenská republika ako člen Európskej únie sa aktívne podieľa na plnení ambicióznych klimatických a sociálnych cieľov. Jedným z kľúčových nástrojov na ich dosiahnutie je Sociálny klimatický fond EÚ (SKF), ktorý má za úlohu zmierniť negatívne sociálne dopady klimatických politík, najmä na zraniteľné skupiny obyvateľstva.
Mimovládne organizácie vyzývajú Vládu a Národnú radu Slovenskej republiky, aby svoje kroky v oblasti energetiky smerovali k podpore zraniteľných skupín obyvateľstva, ktoré potrebujú pomoc a zároveň efektívne šetria energiou.
Osemnásť mimovládnych organizácií a iniciatív dnes listom požiadalo vládu Slovenskej republiky, aby v rámci prípravy rozpočtu SR zastavila dotovanie fosílnych palív v objeme stoviek miliónov eur ročne. Navrhujú, aby tieto prostriedky využila na Sociálno – úsporný program, ktorý by reálne pomohol ľuďom. Pripomínajú, že najmä nízkopríjmové domácnosti potrebujú pomoc s obnovou domov, výmenou plynových kotlov za tepelné čerpadlá alebo s inými úspornými opatreniami. Dôležité je podľa nich aj znížiť závislosť od zemného plynu, ktorého dovozom nám zo Slovenska odtekajú miliardy eur. Organizácie ponúkajú spoluprácu zdieľaním odporúčaní či prinášaním príkladov dobrej praxe.
Európska únia od roku 2019 prijíma legislatívu (Európska zelená dohoda, REPowerEU, Fit for 55), ktorou sa zaväzuje pristupovať k životnému prostrediu, klimatickým otázkam a energetickým úsporám tak, aby stratégia hospodárskeho rastu nebola viazaná na vyčerpávanie zdrojov, ale ich efektívne využívanie s cieľom do roku 2050 dosiahnuť nulový stav čistých emisií skleníkových plynov. Súčasťou legislatívy „Fit for 55“, v ktorej sa približuje EÚ vyššie uvedenému cieľu tým, že definuje úsilie dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov o 55 % do roku 2030, a to prostredníctvom ďalšieho zníženia emisií v oblasti budov a dopravy, investovaním do obnoviteľných zdrojov energie, obnovy budov a udržateľnej dopravy. Jedným z inkluzívnych krokov tohto procesu bolo vydanie nariadenia v máji 2023 o Sociálno-Klimatickom Fonde (SKF), prostredníctvom ktorého bude mať Slovensko k dispozícii 1,28 až 1,5 miliardy eur na riešenie sociálnych dopadov zelenej transformácie v oblasti v energetickej a dopravnej chudoby pre roky 2026–2032.
Štúdia poskytuje technicko-ekonomické posúdenie možných spôsobov vykurovania a prípravy teplej vody v rámci projektu Prestupné bývanie – Luník IX.
V štúdii sú detailnejšie rozobraté štyri varianty riešenia:
Cieľom prvej zo série štúdií je identifikácia výziev rómskych komunít v oblasti udržateľného rozvoja v kontexte mestskej časti Košíc Luník IX. Kvôli obmedzenému rozsahu sa nezameria na holistický prístup k udržateľnému rozvoju ale konkrétne na tému bývania v súvislosti s pokrytím a dostupnosťou inžinierskych sietí prípadne iných zdrojov energií, ktoré na jednej strane predstavujú nevyhnutný prvok pre kvalitný život obyvateľov no zároveň aj hlavný zdroj energetickej a environmentálnej záťaže. Mestská časť Luník IX. bola vybraná pre štúdiu ako najväčšia urbánna lokalita na Slovensku s prakticky stopercentným populačným zastupením rómskou komunitou, ktorá v lokalite žije vo viacerých typoch bývania s rôznym energetickým vybavením. Štúdia výchádza z dát z verejne dostupných zdrojov a databáz, ako napríklad Atlas rómskych komunít 2019, ako aj z rozhovoru so starostom a ďalších informácií poskytnutných Mestskou časťou Luník IX. Prvá časť stručne zhrnie historický kontext a vývoj lokality, ktorý viedol do súčasného stavu, a druhá poskytne obraz o sociálno-ekonomickej štruktúre obyvateľstva. Tretia časť štúdie predstaví rôzne typy bývania na Luníku IX., ich energetické pokrytie a správu. Štvrtá časť sa zameria na zhodnotenie existujúcich a plánovaných intervencií, ktorých hlavnými príkladmi sú úspešné pilotné zavedenie kreditného systému a projekt prestupného bývania. Záver štúdie zhrnie hlavné výzvy a bariéry pre ich riešenie a načrtne východiská pre výskum a základné rámce pre ďalšie možné intervencie.
Táto stránka bola vytvorená s podporou Európskej únie a Open Society Foundation. Poskytovatelia finančného príspevku nenesú zodpovednosť za prezentované názory. Za obsah zodpovedajú výlučne Priatelia Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network a nemôže byť za žiadnych okolností považovaný za názor Európskej únie.