Ilustračné foto od>Li-An Lim z Unsplash

Európska komisia predložila Európsky ekologický dohovor, ktorý je cestovnou mapou opatrení, ktoré v najbližších rokoch budú prijímané európskymi krajinami. Je dôležité, aby Slovensko využilo transformáciu ako príležitosť na zvýšenie odolnosti našej spoločnosti od výkyvov na svetových trhoch, či odchodov veľkých zahraničných tovární za lacnejšou pracovnou silou.

Klimatické riešenia v energetike s 51% emisií SR

Už teraz vidno ako riešenia klimatickej krízy môžu priniesť viacero výhod, ak sú dôkladne realizované. V prvom rade ukončenie dotovania elektriny z uhlia najneskôr do decembra 2023 ušetrí všetkým ľuďom a firmám na Slovensku až 100 miliónov eur ročne na cenách elektriny. Taktiež premena regiónu hornej Nitry umožňuje miestnym spolupracovať na spoločnej vízii regiónu v spolupráci s expert(k)ami z národnej a európskej úrovne. 

Útlm využívania fosílnych palív zníži najvyššiu závislosť Slovenska od cenových výkyvov a dovozu plynu z Ruska. S tým súvisiace zateplenie budov môže znížiť náklady za vykurovanie v zime a chladenie v lete. Prechod z uhlia na obnoviteľné zdroje energie zníži emisie až o 95% a môže znamenať aj to, že oveľa viac ľudí bude môcť vyrábať už teraz lacnejšiu solárnu energiu na streche svojho domu.

Potrebujeme však mať ľudí na národnej a regionálnej úrovni, ktorí zabezpečia, že budú podporované len tie najlepšie projekty a prístupy. Veľmi pozitívnym krokom sú v tomto ohľade Krajské energetické centrá, ktoré vláda tento týždeň schválila v národnom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021 - 2030.

Transformácia automobilového, oceliarskeho, cementárskeho či chemického priemyslu však bude náročným a dlhotrvajúcim procesom, pri ktorom musíme brať ohľad na pracujúcich v týchto odvetviach. Na druhej strane, tejto výzve sa bude venovať celá Európa, čo môže aj Slovensko využiť na to, aby sa preorientovalo z krajiny, ktorá je vysoko zraniteľná pri negatívnom vývoji napríklad v automobilovom priemysle.

V úspešnej krajine bohatí ľudia chodia verejnou dopravou a na bicykloch

V oblasti dopravy je tiež nutné znižovať znečistenie ovzdušia a vplyv na klímu prechodom z prebujnelého automobilizmu na verejnú a cyklistickú dopravu. Zabezpečíme tak dostupnosť dopravy pre všetky sociálne vrstvy. V prehrievajúcich sa mestách už stromy ako aj kvety začínajú nahrádzať autá, ktoré zbytočne blokujú verejný priestor na množstvo hodín. Príklady zo západnej Európy dokazujú, že úspešnou krajinou nie je taká, kde chudobní jazdia v autách, ale taká, kde bohatí jazdia verejnou dopravou.

Budeme mať dosť peňazí na to, aby sme ich zvládli?

Na to, aby sme pomerne všeobecné klimatické ciele využili čo najlepšie, potrebujeme dobre nastaviť financovanie na najbližšie roky, ktoré sú z klimatického hľadiska kľúčové.

V súčasnom období je výzvou dočerpanie európskych fondov kvôli relatívne vysokej administratíve a pomerne malej orientácii na výsledky. Potrebujeme teda nové európske fondy od roku 2021-2027 nastaviť tak, aby kraje, samosprávy, komunity či malí a strední podnikatelia ich chceli a mohli vhodne využiť na mitigáciu a adaptáciu na klimatickú zmenu.

Na ekologické a nízkouhlíkové opatrenia pôjde približne tretina z 13 miliárd eur pre Slovensko. Ľudia na Slovensku chcú solárne panely na strechách svojich domov či tepelné čerpadlá, čo dokazuje aj fakt, že príspevky v programe Zelená domácnostiam sa vyčerpajú za niekoľko minút.

Verejné financie by v budúcom období nemali podporovať fosílne palivá podobne ako Európska investičná banka (EIB), ktorá je jednou z najväčších finančných inštitúcií na svete. Tá prestane financovať fosílne projekty od roku 2021. Od vzniku SR však poskytla EIB úvery viac ako 843 miliónov eur na energetické projekty, z toho  85% išlo do fosílnych palív.

Envirofond by mal využiť viac ako 30% z príjmov z obchodovania s emisiami na environmentálne projekty. Európska úroveň nám však odporúčala 50% z klimatického balíka. Spravodlivé by bolo ak by sa 100% príjmov z obchodovania s emisiami využilo na najlepšie projekty na mitigáciu a adaptáciu na zmenu klímy.

Okrem verejných financií bude kľúčové využiť súkromné financie pri prechode na klimatickú neutralitu. Napríklad Slovenský investičný holding pripravuje finančné nástroje, ktoré umožnia samosprávam využiť tzv. garantované energetické služby. Teda zatepľovanie verejných budov by mohlo prebiehať aj zo súkromných financií a šetriť samosprávam peniaze za energiu čo najskôr.
Riešenia klimatickej krízy už jestvujú a sú zdravšie, lacnejšie a prospešnejšie ako obvyklé neriešenie situácie. Musíme však na nich spolupracovať naprieč sektormi a regiónmi tak, aby boli skutočne udržateľné a aby naša spoločnosť mala nádej na prežitie.

Juraj Melichár, Priatelia Zeme-CEPA