V úvode dokumentu jeho autori uvádzajú, že ide o rámcový dokument pre Fond obnovy a odolnosti aj pre Partnerskú dohodu, teda aj pre rozpočet na tzv eurofondy.

„Očakávali sme už konkrétne zverejnenie samotného plánu obnovy a sme prekvapení, že ten ešte stále nie je dokončený. Vzhľadom na to, že ide o významné investície do našej krajiny a jej smerovania, nepovažujeme za najšťastnejšie, že celý proces funguje takýmto neprehľadným spôsobom. Aj keď predseda vlády sľuboval počas leta 30 konferencií na túto tému, neuskutočnila sa ani jedna. Sme síce radi, že viacerí reprezentanti organizácií dostali priestor na pripomienkovanie časti Zelená ekonomika, to samotné nepovažujeme za dostatočné. Podľa vyjadrenia Ministra financií Eduarda Hegera sa teraz otvára verejná diskusia. Ako ale presne má prebiehať, tiež nie je jasné, rovnako ako to, čo teda bude v Pláne obnovy a kedy bude zverejnený a dokončený,” povedala Lucia Szabová zo Znepokojených matiek.

Organizácie upozorňujú, že všetky finančné schémy EÚ musia podľa dohody členských štátov spĺňať kritériá ochrany klímy a biodiverzity, pretože boli dlhodobo neriešené.

„Členské štáty sa dohodli, že na ochranu klímy má ísť z rôznych balíkov EÚ v priemere 30 % na ochranu klímy, pre Plán obnovy je to napríklad je 37 %. Pritom žiadne projekty nesmú byť škodlivé pre klímu. Nemá ísť o akékoľvek “zelené” opatrenia ale tie, čo špecificky bojujú so zmenou klímy. Zo zverejneného materiálu však nie je jasné, či si jeho tvorcovia dostatočne toto kritérium uvedomujú, ani presne akými opatreniami ho chcú naplniť. Pomerne zarážajúce je aj určenie cieľa na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030^[1]. Podľa Dohody členských štátov by totiž plány obnovy mali rátať nakoniec s percentom, na ktorom sa zhodnú najbližšie mesiace a nie podľa individuálneho uváženia Slovenska,” dodáva programová riaditeľka Greenpeace Slovensko, Katka Juríková.

Po prečítaní zverejneného plánu je jasné, že sa v pláne nachádza viacero opatrení na ochranu klímy aj biodiverzity, čo je dobrý začiatok sľubovanej diskusie. Avšak požiadavka na to, aby žiadne z reforiem neboli škodlivé pre ochranu klímy, zjavne tvorcovia nebrali vážne. „Na Slovensku nepotrebujeme rýchlu, ale skôr kvalitatívnu zmenu vykurovania, pretože zemný plyn môže mať kvôli únikom metánu horšie klimatické dopady ako uhlie. Aj podľa Európske komisie sa nemôžeme zabetónovať v uhlíkovo náročných zdrojoch na ďalšie desaťročia. V prvom rade musíme výrazne znížiť spotrebu komplexnou obnovou budov a následne zníženú potrebu tepla nahrádzať miestnymi udržateľnými zdrojmi, ideálne vo vlastníctve energetických komunít, samospráv a miestnych podnikov,” dodáva Juraj Melichár, koordinátor organizácie Priatelia Zeme-CEPA.

Osemnásť environmentálnych organizácií pripravilo počas posledných mesiacov návrhy na opatrenia v 8 oblastiach s názvom Zelený reštart^[2]. Organizácie sa zamerali na opatrenia, ktoré majú súvis s ochranou klímy a ochranou obyvateľstva pred následkami, ktoré klimatická kríza prinesie s presahom na ekonomické benefity. Niekoľko členov z organizácií, ktoré tvorili Zelený reštart sa zúčastnili pracovných skupín a pripomienkovali časť o zelenej ekonomike.

Pre viac informácií, prosím, kontaktujte:

Lucia Szabová, Znepokojené matky

Juraj Melichár, koordinátor, Priatelia Zeme-CEPA

Katarína Juríková, programová riaditeľka Greenpeace Slovensko

^[1] V Národnom integrovanom refornom pláne sa v časti Zelená ekonomika uvádza cieľ 53 % zníženia emisií do roku 2030, aj keď tento cieľ je práve predmetom rokovaní, kde Európska komisia navrhla minimálne 55 %, Environmentálny výbor Európskeho parlamentu odsúhlasil návrh na 60 % a podľa vedeckých štúdií potrebujeme ako EÚ cieľ 65 %

^[2] www.zelenyrestart.sk