„Plán obnovy a odolnosti, prostredníctvom ktorého má Slovensko prerozdeliť približne 6 miliárd eur v najbližších rokoch, predstavuje jeden z najdôležitejších zdrojov verejných financií pre zabezpečenie obnovy a odolnosti Slovenska pred budúcimi krízami. Naša spoločnosť už v súčasnosti pociťuje následky zdravotníckej, ekonomickej ako aj klimatickej krízy, ktoré sa budú bez ráznych reformných riešení len zhoršovať. Zároveň tieto finančné zdroje predstavujú jedinečnú príležitosť naštartovať reformy, ktoré budú naozaj udržateľné pre ľudí aj životné prostredie,“ píšu organizácie v liste.

Podľa mimovládok a iniciatív je práve dobrý proces prípravy plánu základom úspechu. Kvalitný proces znamená, že musí byť jasné a zverejnené, kto celý proces zastrešuje, ktorí konkrétni aktéri sú do neho zapojení, aký je jeho časový rámec a ako sa bude vyhodnocovať aj s ohľadom na plnenie cieľov EÚ. Musí byť tiež zrozumiteľné, ako budú výsledky konzultácií s verejnosťou spracované. To sa podľa organizácií momentálne nedeje.

„Sme presvedčení, že jedine postup, ktorý v súlade s právom počíta s účasťou verejnosti,  zabezpečí legitimitu a zvýši kvalitu Plánu obnovy a odolnosti. Jeho príprava je preto ostro sledovaná časťou verejnosti a je dôležité nielen čo bude tvoriť jeho obsah, ale aj akým spôsobom bol tvorený, resp. aký bol proces jeho prípravy a dokončovania,“ uvádzajú organizácie. 

Organizácie rovnako pripomínajú požiadavky EÚ, konkrétne vyčleniť minimálne 37 % z finančných prostriedkov na ochranu klímy a minimálne 20 % na digitálne investície a reformy, pričom 100 % finančných prostriedkov musí byť vynaložených v súlade so zásadou „nepoškodiť“ životné prostredie a klímu (tzv. „Do no harm principle”^[1]). Z dokumentu má byť zrejmé, ako Slovensko tieto požiadavky zohľadní a naplní, vrátane definovania ukazovateľov a časových míľnikov.

Podľa organizácií si tak závažná téma ako Plán obnovy a odolnosti vyžaduje nadrezortnú koordináciu a podporu predsedu vlády, aby jednotlivé ministerstvá a koaličné strany našli spoločné riešenia. Preto vládu vyzývajú, aby vytvorila Radu vlády pre Plán obnovy a odolnosti.

„Slovensko má dlhodobo problémy transparentne a zmysluplne využiť európske fondy. Financie z Plánu obnovy a odolnosti predstavujú dodatočný balík,  ktorý si bude vyžadovať ďalšie plánovacie, manažérske a administratívne kapacity na národnej a regionálnej úrovni,” pokračujú v liste.  Z tohto dôvodu od vlády tiež žiadajú, aby systematicky budovala kapacity pre čerpanie finančných prostriedkov z Mechanizmu obnovy a odolnosti.

Organizácie dodávajú, že dokument má definovať, že občianska spoločnosť a mimovládne neziskové organizácie sú partnerom verejných inštitúcií pri implementácii opatrení v rámci definovaných priorít. Títo aktéri vykonávajú svoje činnosti naprieč celým spektrom navrhovaných priorít a mali by byť ich prijímateľmi rovnako ako napr. občania alebo biznis sektor.

Žiadosť je adresovaná predsedovi vlády SR Igorovi Matovičovi, podpredsedníčke vlády a ministerke investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veronike Remišovej, ministrovi financií SR Eduardovi Hegerovi a ministrovi životného prostredia SR Jánovi Budajovi, ktorým organizácie zároveň ponúkajú expertnú spoluprácu.

Príloha: Žiadosť o kvalitnejšiu prípravu Plánu obnovy a odolnosti

Kontaktné údaje:

Ivana Kohutková, Hlas občianskych organizácií

Lucia Szabová, Znepokojené matky

^[1] Statement of the EU Technical Expert Group on Sustainable Finance (TEG): 5 high-level principles for recovery & resilience