Podľa oficiálnych údajov Eurostatu krajiny Európskej únie spoločne znížili spotrebu fosílneho plynu o 20 %. Najväčšiu úsporu dosiahlo Fínsko s viac ako 50 percentami úspory. Jediné dve krajiny, kde naopak spotreba stúpla sú Malta (+7,1 %) a Slovensko s 2,6 percentami nárastu. EÚ si určila spoločný cieľ znížiť plyn o 15 %, z ktorého si Slovensko vyrokovalo výnimku. Tú si vyrokovalo viacero krajín, no napriek tomu sa snažili svoju spotrebu znížiť.

“Výnimku si vyrokovalo viacero krajín EÚ s tým, že sa však napriek tomu spotrebu snažili znížiť. Slovensko však spotrebu ešte zvýšilo je absolútna nehoráznosť. Plyn prispieva ku klimatickej kríze, poháňa energetickú krízu a tlačí ľudí do energetickej chudoby a naša vláda nerobí žiadne kroky k tomu aby sme sa tejto našej závislosti zbavili. Potrebujeme zníženie spotreby cez obnovu budov, ambiciózne investície do obnoviteľných zdrojov a financie na to, aby si tieto opatrenia mohli dovoliť aj nízkopríjmové domácnosti,” dodala Katarína Juríkova, riaditeľka Greenpeace Slovensko. 

Organizácie upozorňujú, že ani dnes načrtnutá dohoda medzi bývalými koaličnými stranami neukazuje, že by sme znižovanie spotreby brali vážne. V tejto snahe pokrivkávame už dlhé obdobie. Dvadsaťjeden mimovládnych organizácií a iniciatív už koncom augusta listom požiadalo vládu Slovenskej republiky, aby vytvorila podmienky na 15-percentnú úsporu plynu do marca 2023. 

“Je mi to ľúto kvôli našim sestrám a bratom na Ukrajine, ale aj kvôli tomu, že Slovensko zvyšuje tlak na klimatickú krízu aj lobingom za fosílny plyn na úrovni EÚ. Potrebujeme, aby nový rozpočet a kroky vlády viedli k úsporám energií, nie zvyšovaniu závislosti na plyne. Ak vláda zadotuje elektrickú energiu bez motivačných opatrení, tak podporí plytvanie a bohatých ľudí viac. Pomôžme sociálne zraniteľným domácnostiam s obnovou budov a obnoviteľnými zdrojmi. Zároveň by vládna kampaň Šetrime pre nás mala mať vyššiu podporu vo verejnoprávnych médiách,” uviedol Juraj Melichár, koordinátor Priateľov Zeme-CEPA.

Organizácie sa zároveň obávajú, akú konkrétnu podobu budú mať niektoré body v štátnom rozpočte, napríklad aj podpora individuálnej dopravy. Napriek tomu, že má ísť o podporu “eko áut”, hlavnou prioritou by mala byť podpora verejnej a nemotorovej dopravy, inak nedokážeme dosiahnuť klimatickú neutralitu.