Zhrnutie na témy:

• Kapacity pre dekarbonizáciu regiónov Slovenska
• Úspory a obnoviteľné zdroje namiesto plynových kotlov
• Podpora pre systémy zásobovania teplom 4. generácie

Prečítajte si Zhrnutie k budovaniu kapacít pre dekarbonizáciu, kotlíkovej dotácii a systémom zásobovania teplom 4. generácie

Read our Briefing on capacity building for decarbonisation, gas boiler subsidy and 4th generation district heating. 

Priatelia Zeme-CEPA v spolupráci s Klimatickou koalíciou pripravili minisériu jednostranových zhrnutí - brífingoch o fosílnom palive - zemnom plyne:

Prečítajte si jednostranové zhrnutie - brífing: Fosílny plyn [pdf, 0.05 MB]

Prečítajte si jednostranové zhrnutie - brífing: Medzinárodné [pdf, 0.06 MB]

Občianske združenie Priatelia Zeme–CEPA ďakuje za finančnú podporu od Európskej únie a Európskej klimatickej nadácie. Za obsah týchto zhrnutí zodpovedajú Priatelia Zeme–CEPA. V žiadnom prípade nereprezentujú oficiálne stanovisko donorov.

BRATISLAVA. 26. november 2021. Navrhované pozície Slovenska k balíku legislatívnych zmien Fit for 55 nekorešpondujú s deklaráciami politikov o potrebe ochrane klímy. Veľký balík návrhov má byť praktickým krokom smerom k naplneniu záväzkov z konferencie COP 26 v Glasgowe. K ich naplneniu, ale najmä k ochrane pred klimatickou krízou, bude musieť Slovensko prehodnotiť svoj prístup a zamerať sa na hlavný cieľ týchto zmien. Tým je ochrana pred klimatickou krízou vyváženým a sociálne spravodlivým spôsobom. Zatiaľ zverejnené pozície však tieto snahy skôr podkopávajú ako podporujú.

Medzinárodná energetická agentúra (ďalej IEA) vydala 18.mája 2021 svoju špeciálnu správu, v ktorej načrtáva plán na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do r. 2050 v energetickom sektore a ktorá je zároveň zlučiteľná s obmedzením globálneho oteplenia pod 1,5° C.[1] Táto správa je prelomová, keďže IEA je známa ako konzervatívna agentúra, doteraz spájaná aj s fosílnym priemyslom.

V tomto dokumente sumarizujeme najdôležitejšie body a odporúčania publikované v správe, a zároveň predstavujeme kritické výhrady voči tomuto plánu.

Kľúčové zistenia IEA:

• Energetický sektor je v súčasnosti zdrojom približne troch štvrtín emisií skleníkových plynov a je kľúčom k odvráteniu najhorších dôsledkov zmeny klímy;
• Vyspelé ekonomiky budú musieť dosiahnuť uhlíkovú neutralitu skôr ako rozvojové krajiny, a budú musieť pomôcť ostatným, aby ju dosiahli tiež;
• Autori štúdie obhajujú zastavenie predaja kotlov na fosílny plyn do r. 2025;
• Vďaka masívnym investíciám do obnoviteľných zdrojov čistej energie, energetickej efektívnosti a energetických úspor, spolu so zavádzaním opatrení na ich urýchlené zavádzanie môžeme dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do r. 2050 a udržať oteplenie planéty na 1,5°C, t.j. v súlade s Parížskym dohovorom.

Prečítajte si celé : Zhrnutie správy Medzinárodnej Energetickej Agentúry: Nulové emisie do 2050 – plán pre globálnu energetiku

V máji 2021 publikoval Program životného prostredia Organizácie Spojených Národov (OSN) správu Globálne zhodnotenie metánu: hodnotenie pozitív a nákladov mitigácie metánových emisií. Zhrnuli sme najdôležitejšie zistenia a odporúčania autorov tejto správy.

 
Prečítajte si celé zhrnutie v slovenčine: Zhrnutie správy OSN - Globálne zhodnotenie metánu

Greenpeace Slovensko spolu s organizáciami Priatelia Zeme - CEPA, Znepokojené matky a Z lavíc do ulíc dnes spustili verejnú výzvu, ktorou môžu obyvatelia vyjadriť nesúhlas s plánovanou výstavbou  terminálu so skvapalneným zemným plynom (LNG) v Prístave Bratislava. Podľa organizácií je výstavba novej fosílnej infraštruktúry v rozpore so snahou splniť klimatické záväzky a predstavuje nezodpovedné správanie voči budúcim generáciám.

Tlačová správa, 5. októbra 2020

Mimovládne organizácie upozorňujú na potrebu komplexného prístupu k ochrane klímy pri rozhodovaní o investíciách v rámci Plánu obnovy, ktorý má vychádzať z Národného integrovaného reformného plánu, ktorý zverejnilo Ministerstvo financií SR. Reformný plán by mal byť podľa organizácií prioritne skokom vpred v transformácii našej spoločnosti, nielen dobiehaním doteraz zameškaných opatrení. Tento princíp by mal platiť aj pre opatrenia zamerané na ochranu pred zmenou klímy a stratou biodiverzity, ktorá by mala byť významnou časťou plánu.

Banka Európskej únie by mala prestať posilňovať závislosť Slovenska od dovozu zemného plynu a jadrového paliva z Ruska. Mala by konečne začať podporovať zvyšovanie energetickej efektívnosti budov a citlivé využívanie miestnych obnoviteľných zdrojov energie.

Ku koncu septembra vydala Európska investičná banka (EIB) revidovaný návrh svojej energetickej stratégie, v ktorom, našťastie, navrhuje vylúčiť do roku 2020 fosílne palivá zo svojho financovania.

Riaditelia z jednotlivých členských krajín Európskej únie by ho mali schváliť v polovici októbra.

Táto európska inštitúcia vo verejnom záujme musí ísť príkladom pre iných investorov. Zo slovenského pohľadu treba dodať, že je už najvyšší čas, pretože až 85 percent EIB financovania od vzniku Slovenskej republiky išlo do fosílnej energetiky.

Prestať podporovať fosílne palivá treba hneď, pretože podľa IPCC máme len niekoľko rokov na zvrátenie katastrofickej zmeny klímy.

Pre krízu na Ukrajine sa veľa hovorí o európskej závislosti od ruského plynu a o tom, ako túto závislosť znížiť. Núkajú sa nám nasledovné možnosti – na jednej strane je to znižovanie spotreby energie prostredníctvom podpory energetickej efektívnosti, väčšie investície do obnoviteľných zdrojov energie a sieťovej infraštruktúry na druhej strane dovoz amerického plynu, budovanie terminálov pre skvapalnený plyn a viac plynovodov, ktoré privedú plyn z iných regiónov ako je Rusko. Bohužiaľ, diskusie o znižovaním našej spotreby energie a tým aj o zmenšovaní našej závislosti na jej dovoze ostávajú v úzadí. Pozrieme sa na navrhované nové plynovody a na základe údajov EÚ spochybníme predpoklad, že sú skutočne potrebné. Zároveň sa budeme snažiť ukázať, aký vplyv by mala ich výstavba na environmentálne, sociálne a ľudské práva.