Štúdia sa zameriava na možnosti implementácie programu ELENA na Slovensku, s dôrazom na podporu transformácie teplárenstva a riešenie energetickej chudoby. Program ELENA, vytvorený Európskou investičnou bankou v spolupráci s Európskou komisiou, ponúka technickú asistenciu pre projekty zamerané na energetickú efektívnosť, obnoviteľné zdroje energie a udržateľnú dopravu. Slovensko má výrazný potenciál využiť tento nástroj najmä v oblastiach renovácie budov, modernizácie systémov CZT a podpory energeticky úsporných riešení v rezidenčnom sektore.
Hlavné bariéry zapojenia samospráv zahŕňajú nedostatočnú pripravenosť projektov, vysoké finančné požiadavky, obavy z financovania, zložitú implementáciu projektov a nízku informovanosť o možnostiach programu. Odporúčania obsahujú zlepšenie podpory pri plánovaní investícií, zavedenie mechanizmov pre spájanie menších projektov, zjednodušenie administratívnych procesov a zvýšenie informovanosti prostredníctvom aktivít združení samospráv a štátnych inštitúcií. Rovnako sa navrhuje využiť ELENA na budovanie odborných kapacít v regiónoch a motivovať mestá a obce k aktívnemu zapojeniu cez kombinované modely financovania, vrátane verejno-súkromných partnerstiev.
Koordináciu programu ELENA na národnej úrovni by mohli zabezpečovať združenia samospráv, či verejné finančné inštitúcie. Tieto subjekty by agregovali projekty a poskytovali technickú podporu menším obciam, čím by zvýšili prístupnosť programu. Súčasne sa navrhuje využívať ELENA na budovanie odborných kapacít v regiónoch a motivovať samosprávy k zapojeniu cez kombinované financovanie, vrátane partnerstiev s privátnym sektorom.

Vážení guvernéri Európskej investičnej banky (EIB),

banka Európskej únie (EÚ) historicky zohrala kľúčovú úlohu pri posilňovaní súdržnosti EÚ a pri presadzovaní európskych politík a priorít. 

Počas poslednej dekády bola banka vyzvaná, aby v EÚ plnila stále sa rozširujúcu makroekonomickú úlohu krytým rôznymi navýšeniami kapitálu a lepším prístupom k záručným fondom v rámci Investičného plánu pre Európu. Od EIB sa tiež požadovalo, aby čoraz viac podporovala externé aktivity EÚ a jej rozvojové politiky.

EIB teraz stojí na križovatke. Na obzore sú nové výzvy, najmä s krízou súvisiacou s pandémiou vírusu COVID-19 a novým rozpočtovým cyklom EÚ, ktorý sa začína v roku 2021. Ako súčasť súboru nástrojov EÚ na boj proti hospodárskej recesii spojenej s pandémiou, EIB predstavuje jadro úsilia o oživenie v Európe aj mimo nej.

Myslíme si, že je najvyšší čas pristúpiť k zásadnej reforme EIB a prehodnotiť jej investičné zameranie. S cieľom maximalizovať pozitívny vplyv operácií banky na udržateľný rozvoj EÚ, je potrebný prísnejší výber investícií uprednostňujúcich kvalitu pred kvantitou. Keďže verejné financie EÚ sú pre EÚ kľúčové na dosiahnutie spravodlivého a ekologického oživenia, bežné fungovanie už nie je možnosťou.

Stretnutie guvernérov EIB, ktoré sa bude konať 18. júna 2021, je teda príležitosťou na zabezpečenie toho, aby táto ústredná úloha a zvýšená palebná sila pre EIB boli pre túto banku sprevádzané zásadnými zmenami. Na zlepšenie jej sociálnych dopadov, ako aj transparentnosti a udržateľnosti jej operácií, je nevyhnutné riešiť štrukturálne problémy spojené s obchodným modelom a postupmi EIB. 

S pozície vašich funkcií guvernérov a ministrov financií EIB máte oprávnenie určovať zásady, ktoré sa vzťahujú na operácie banky a iniciovať verejnú diskusiu vo vašich štátoch o štrukturálnych reformách finančnej zložky EÚ.

Posledné kroky v súvislosti s transformáciou EIB na „Klimatickú banku EÚ“ svedčia o tom, že je možné posilniť verejné poslanie banky a postaviť ju do centra financovania Európskej zelenej dohody pri súčasnom riadení zmien v rámci inštitúcie.

Banka Európskej únie by mala prestať posilňovať závislosť Slovenska od dovozu zemného plynu a jadrového paliva z Ruska. Mala by konečne začať podporovať zvyšovanie energetickej efektívnosti budov a citlivé využívanie miestnych obnoviteľných zdrojov energie.

Ku koncu septembra vydala Európska investičná banka (EIB) revidovaný návrh svojej energetickej stratégie, v ktorom, našťastie, navrhuje vylúčiť do roku 2020 fosílne palivá zo svojho financovania.

Riaditelia z jednotlivých členských krajín Európskej únie by ho mali schváliť v polovici októbra.

Táto európska inštitúcia vo verejnom záujme musí ísť príkladom pre iných investorov. Zo slovenského pohľadu treba dodať, že je už najvyšší čas, pretože až 85 percent EIB financovania od vzniku Slovenskej republiky išlo do fosílnej energetiky.

Prestať podporovať fosílne palivá treba hneď, pretože podľa IPCC máme len niekoľko rokov na zvrátenie katastrofickej zmeny klímy.

Táto správa od Nicholasa Hildyarda sa zaoberá témou korupcie, konkrétnejšie úlohou hlavnej verejnej finančnej inštitúcie Európskej únie, ktorou je Európska investičná banka, pri podnecovaní, uľahčovaní a podporovaní takejto korupcie.

Obchvat Bratislavy má slúžiť ako baranidlo na ďalšie rozšírenie diaľničných projektov súkromno-verejného partnerstva (tzv. PPP z angl. public-private partnership) na Slovensku a je ďalším zo série predražených projektov , plánovaných v posledných rokoch v krajine.
Obchvat Bratislavy je čiastočne garantovaný Európsky fondom pre strategické investície (EFSI)  , čo je strategická iniciatíva, ktorú spustila skupina Európskej investičnej banky (EIB) a Európska komisia pod vedením Jean-Claude Junckera. Zapadá medzi projekty s vysokými emisiami uhlíka, ktoré tvoria až 68% z dopravných investícií pod EFSI.  Obchvat Bratislavy je najväčší z EFSI projektov v strednej a východnej Európe. Projekt D4/R7 je konkrétnym príkladom konzervatívneho smerovania EFSI tým, že ho vláda uprednostnila pre zelenšími a efektívnejšími riešeniami dopravných problémov mesta. Viacero mimovládnych organizácií kritizovalo túto podporu projektov s vysokými emisiami uhlíka namiesto udržateľných alternatív.

Prečítajte si celú prípadovú štúdiu Obchvat Bratislavy: PPP projekt, ktorý obchádza dopravné problémy a dlhové štatistiky [pdf, 1,5 MB]

For English version of the case study: Bratislava Bypass, flagship EFSI failure:non-transparent decisions for dubious public benefit

Minulý týždeň odhlasoval Európsky parlament hodnotiaci mechanizmus, tzv. scoreboard, na základe ktorého sa bude rozhodovať o tom, ktoré projekty z plánovaného 315 miliardového Junckerovho balíčka, alebo tiež Európskeho fondu pre strategické investície dostanú garancie z európskeho rozpočtu.

Fond má pomôcť financovať projekty, ktoré sú považované za riskantné z hľadiska ekonomickej návratnosti a investície s tzv. pridanou európskou hodnotou - teda projekty významné pre Európsku úniu, ktoré by členské štáty samé nedokázali pokryť. Podporené projekty by mali podporiť zamestnanosť a rast.

Pre krízu na Ukrajine sa veľa hovorí o európskej závislosti od ruského plynu a o tom, ako túto závislosť znížiť. Núkajú sa nám nasledovné možnosti – na jednej strane je to znižovanie spotreby energie prostredníctvom podpory energetickej efektívnosti, väčšie investície do obnoviteľných zdrojov energie a sieťovej infraštruktúry na druhej strane dovoz amerického plynu, budovanie terminálov pre skvapalnený plyn a viac plynovodov, ktoré privedú plyn z iných regiónov ako je Rusko. Bohužiaľ, diskusie o znižovaním našej spotreby energie a tým aj o zmenšovaní našej závislosti na jej dovoze ostávajú v úzadí. Pozrieme sa na navrhované nové plynovody a na základe údajov EÚ spochybníme predpoklad, že sú skutočne potrebné. Zároveň sa budeme snažiť ukázať, aký vplyv by mala ich výstavba na environmentálne, sociálne a ľudské práva.