|
|
|
|
|
Aktuality
Cieľom štúdie bolo identifikovať možnosti úspor energie v zariadeniach sociálnych služieb krízovej intervencie (ZSSKI) a pripraviť závery využiteľné na národnej úrovni.
Zariadenia sociálnych služieb krízovej intervencie (ďalej len „ZSSKI“) sú súčasťou širšieho rámca sociálnej infraštruktúry, ktorá má v spoločnosti plniť funkciu záchrannej siete pre ľudí v kríze. Ich význam spočíva v zabezpečení okamžitej pomoci, prechodného bývania a sociálneho poradenstva s cieľom stabilizovať životnú situáciu klientov. Obnova a rozvoj týchto zariadení preto nie je len otázkou stavebných zásahov, ale aj nevyhnutnou podmienkou na posilnenie kapacít sociálneho systému štátu. Zariadenia prevádzkujú z neverejných poskytovateľov najmä samosprávy, neziskové organizácie, občianske združenia a cirkevné subjekty. V mnohých prípadoch ide o zariadenia, ktoré fungujú s obmedzenými finančnými zdrojmi, pričom investície do údržby alebo obnovy sú realizované…
Keďže že viacerí predstavitelia vlády SR opakovane odmietajú zaviesť systém obchodovania s emisiami v sektore budov a dopravy (ETS2) a aj Národná rada SR prijala v tejto veci odmietavé uznesenie, predpokladáme, že Sociálno-klimatický plán (NSKP), ktorého realizácia mala byť financovaná práve z výnosov z ETS2, bude potrebné financovať z iných zdrojov. Na financovanie opatrení na riešenia energetickej a dopravnej chudoby preto navrhujeme využiť prostriedky Environmentálneho fondu, najmä však Modernizačného fondu. Za prvý pozitívny krok týmto smerom považujeme schému Obnov dom (mini), ktorú už Ministerstvo životného prostredia zaradilo do Modernizačného fondu. Zhodou okolností ide aj o prvé opatrenie navrhnuté v štúdii Trinomics k Sociálno-klimatického plánu, ktoré podporila EÚ. V Modernizačnom fonde by…
Klimatická koalícia upozorňuje, že Slovensko čerpá Modernizačný fond na modernizáciu teplárenstva prinajmenšom dvakrát pomalšie, než je potrebné na využitie rozpočtu do roku 2030. Organizácie preto žiadajú zrýchliť a skvalitniť čerpanie, aby prostriedky reálne znižovali ceny vykurovania a znižovali emisie v našich regiónoch. Zároveň žiadajú zrušiť podporu pre nové zariadenia na báze fosílneho plynu. Pripomínajú, že 125 miliónov eur, ktoré vyčlenili ministerstvá životného prostredia a hospodárstva na podporu modernizácie teplárenstva a vodných elektrární, pochádza z výnosov európskeho obchodovania s emisiami (ETS), pričom proti ďalším zdrojom zo systému ETS2 aktívne vystupuje minister Taraba.
Analýza výročných správ, rozhodnutí Európskej komisie a zmlúv o podpore pre centrálne zásobovanie teplom a chladom
Výbor Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie bude dnes rozhodovať o tom, či umožní skrátené legislatívne konanie k vládnemu návrhu zákona o Environmentálnom fonde Slovenskej republiky. Klimatická koalícia upozorňuje, že neexistujú žiadne dôvody na obídenie štandardného legislatívneho procesu, a vyzýva poslancov, aby skrátené konanie odmietli.
Označené v
Poslanci a poslankyne môžu vláde pomôcť využiť prostriedky na adresnú energopomoc na základe zistení Ministerstva hospodárstva SR a Prognostického ústavu SAV, ktorí navrhujú definovať domácnosti ovplyvnené alebo ohrozené energetickou chudobou v rozmedzí 9-18 percent (164 000-330 000 domácností). Environmentálne a sociálne organizácie navrhujú, aby pomoc smerovala tým, ktorí to skutočne potrebujú a zvyšné peniaze sa použili na dlhodobú odolnosť a sebestačnosť Slovenska.
Už približne päť rokov pracujú ministerstvá, odborníci a odborníčky na určení toho, ktoré domácnosti sú zraniteľné energetickou chudobou. Priatelia Zeme-CEPA navrhujú, aby sme pomohli tým, ktorý to skutočne potrebujú a zvyšné peniaze využili na dlhodobú odolnosť a sebestačnosť Slovenska.
Vláda v stredu 18.6. posunula prijatie Sociálno-klimatického plánu na koniec roka. Podľa organizácií je to zlá správa nielen pre klimatické opatrenia ale najmä pre ľudí, ktorí zápasia s cenami energií. Návrh plánu malo Slovensko predložiť do konca júna Európskej komisii. Jeho cieľom je pomôcť zraniteľným skupinám obyvateľstva s ekonomickými a sociálnymi dopadmi zelenej transformácie. Sociálno-klimatický fond by priniesol na Slovensko viac ako 1,5 miliardy eur, ale o 245 miliónov eur menej ak ho odloží.
Dvadsaťpäť environmentálnych a sociálno-ekonomických organizácií dnes spoločne vyzvalo vládu a Národnú radu SR, aby od 1. januára 2026 spustili cielenú pomoc s cenami energií pre domácnosti, ktoré sú na tom sociálne najhoršie. Zároveň žiadajú výrazné zvýšenie podpory na obnovu bytových a rodinných domov s cieľom znížiť ich energetickú náročnosť a podporiť rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, ktoré dlhodobo znížia ceny energií pre domácnosti. Zdôrazňujú, že len adresnou pomocou v roku 2026 sa môže ušetriť 500 miliónov € a ďalšie európske prostriedky na zníženie nákladov domácností na energie sú dostupné v Environmentálnom fonde, Modernizačnom fonde a pripravovanom Sociálno-klimatickom fonde.
Žiadame Vládu a Národnú radu Slovenskej republiky, aby okrem adresnej energopomoci, ako krátkodobej pomoci pre sociálne najslabších, ktorú by mala zaviesť od 1. januára 2026, sa zamerala na dlhodobejšie riešenie znižovania nákladov domácností na energie výrazným zvýšením prostriedkov na financovanie obnovy bytových a rodinných domov a na znižovanie cien energií zvýšenou podporou využívania obnoviteľných zdrojov energie.
Viac...
Slovensko patrí medzi krajiny s najväčšou závislosťou od fosílneho plynu v Európe. Klimatická koalícia upozorňuje, že namiesto diverzifikácie dovozu je potrebné konať: znížiť energetickú náročnosť a investovať do lokálnych obnoviteľných zdrojov. Bez zásadnej zmeny stratíme kontrolu nad cenami energií aj našou bezpečnosťou. Reaguje tak na vyjadrenia premiéra Róberta Fica k plánu EÚ ukončiť dovoz fosílnych palív z Ruska.
Dnes sa má vláda zaoberať aktualizáciou Integrovaného energetického a klimatického plánu (INEKP) na roky 2021-2030. Ide o kľúčový strategický dokument na znižovanie emisií a závislosti od fosílnych palív. Tento, pre energetickú bezpečnosť a ekonomickú stabilitu dôležitý dokument, však podľa Klimatickej koalície prichádza neskoro, nedopracovaný a fosílny.
V rámci Sociálno-klimatického plánu môže Slovenská republika významne podporiť obnovu zariadení sociálnych služieb krízovej intervencie, ktoré prevádzkujú neverejní poskytovatelia (napr. cirkevné organizácie, mimovládne organizácie, občianske združenia a pod.). Neverejní poskytovatelia zabezpečujú až 45% z celkového počtu sociálnych služieb na Slovensku, pričom ich poskytujú bez dosahovania zisku. Napriek tomu vypadli zo všetkých mechanizmov podpory (Plán obnovy a odolnosti, Program Slovensko, Environmentálny fond) zameraných na zvýšenie energetickej efektívnosti budov. Sociálne služby krízovej intervencie sú pritom zamerané na pomoc najzraniteľnejším skupinám obyvateľov - jednotlivcom a rodinám ohrozeným chudobou a sociálnym vylúčením, a to najmä jednorodičovským a viacpočetným rodinám, ľuďom bez domova, príslušníkom marginalizovaných…
Pri príprave Sociálno-klimatického plánu môže Slovenská republika stavať na skúsenostiach rôznych programov financovaných z Európskych štrukturálnych a investičných fondov, Plánu obnovy a odolnosti a ďalších zdrojov. V tejto publikácii prinášame stručný prehľad siedmich z nich (Spolu pre komunity, Populair, Zdravé regióny, Obnov dom, Rozvojové tímy, Regionálne centrá MIRRI, Kapacity pre regióny) spolu s odporúčaniami ako hľadať cesty k ich efektívnemu a účinnému prepájaniu s plánovanými jednotnými kontaktnými miestami (z angl. one-stop shops).
Slovensko je medzi štyrmi poslednými krajinami EÚ, ktoré ešte neodovzdali Národný energeticko-klimatický plán. Čelíme preto infridžmentu zo strany Európskej komisie aj náhodným nepremysleným projektom, akými sú zámer PVE Málinec, Tunel Karpaty či fosílne vykurovanie. Podľa Klimatickej koalície nie je vidieť ucelený a koordinovaný prístup vlády k riešeniu klimatickej zmeny ako aj ekonomickým a bezpečnostným výzvam, ktoré s ňou súvisia.
Výzva pre výskum - Udržateľný rozvoj a zelená energia v regiónoch - Ročenka Regionálny Rozvoj Teraz!
Iniciatíva Regionálny rozvoj teraz!, Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK a EDUSOC-RESDI v spolupráci s Fakultou architektúry a dizajnu STU, Priatelia Zeme CEPA a Klimatickou koalíciou vyhlasuje výzvu na predkladanie abstraktov do pripravovanej publikácie Ročenka regionálneho rozvoja 2025. Cieľom publikácie je sieťovať výskum, prepájať ho s praxou a formulovať odporúčania a priority v regionálnej politike a rozvoji a tým napĺňať misiu RRT!.
Označené v
Zástupcovia environmentálnych mimovládnych organizácií vyzvali ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, aby prestal zavádzať verejnosť nepodloženými tvrdeniami a začal konečne riešiť skutočné a závažné problémy vo svojom rezorte. Podľa organizácií minister nevie dokázať svoje tvrdenia o tom, že mimovládky za bývalých vedení envirorezortu čerpali nadmerné financie a len tým zakrýva svoje nekompetentné riadenie a chybné rozhodnutia ministerstva.
Štúdia sa zameriava na možnosti implementácie programu ELENA na Slovensku, s dôrazom na podporu transformácie teplárenstva a riešenie energetickej chudoby. Program ELENA, vytvorený Európskou investičnou bankou v spolupráci s Európskou komisiou, ponúka technickú asistenciu pre projekty zamerané na energetickú efektívnosť, obnoviteľné zdroje energie a udržateľnú dopravu. Slovensko má výrazný potenciál využiť tento nástroj najmä v oblastiach renovácie budov, modernizácie systémov CZT a podpory energeticky úsporných riešení v rezidenčnom sektore.Hlavné bariéry zapojenia samospráv zahŕňajú nedostatočnú pripravenosť projektov, vysoké finančné požiadavky, obavy z financovania, zložitú implementáciu projektov a nízku informovanosť o možnostiach programu. Odporúčania obsahujú zlepšenie podpory pri plánovaní investícií, zavedenie mechanizmov…
Označené v
Ekocentrum alebo ekologické centrum je inštitúcia zameraná na podporu, propagáciu, výchovu a vzdelávanie v oblasti ekologického a zodpovedného prístupu k životu, ochrany životného prostredia a sprostredkovania informácií o trvalo udržateľnom rozvoji a jeho uplatňovaní v praxi. Prvé Ekocentrá vznikli v zahraničí začiatkom 70. rokov 20. storočia ako reakcia na záujem širokej verejnosti o problematiku životného prostredia.
Označené v
Zníženie energetickej chudoby s vysokou hodnotou za peniaze prostredníctvom Sociálno - klimatického fondu Slovenská republika ako člen Európskej únie sa aktívne podieľa na plnení ambicióznych klimatických a sociálnych cieľov. Jedným z kľúčových nástrojov na ich dosiahnutie je Sociálny klimatický fond EÚ (SKF), ktorý má za úlohu zmierniť negatívne sociálne dopady klimatických politík, najmä na zraniteľné skupiny obyvateľstva.
Mimovládne organizácie vyzývajú Vládu a Národnú radu Slovenskej republiky, aby svoje kroky v oblasti energetiky smerovali k podpore zraniteľných skupín obyvateľstva, ktoré potrebujú pomoc a zároveň efektívne šetria energiou.
Osemnásť mimovládnych organizácií a iniciatív dnes listom požiadalo vládu Slovenskej republiky, aby v rámci prípravy rozpočtu SR zastavila dotovanie fosílnych palív v objeme stoviek miliónov eur ročne. Navrhujú, aby tieto prostriedky využila na Sociálno – úsporný program, ktorý by reálne pomohol ľuďom. Pripomínajú, že najmä nízkopríjmové domácnosti potrebujú pomoc s obnovou domov, výmenou plynových kotlov za tepelné čerpadlá alebo s inými úspornými opatreniami. Dôležité je podľa nich aj znížiť závislosť od zemného plynu, ktorého dovozom nám zo Slovenska odtekajú miliardy eur. Organizácie ponúkajú spoluprácu zdieľaním odporúčaní či prinášaním príkladov dobrej praxe.
Táto stránka bola vytvorená s podporou Európskej únie a Open Society Foundation. Poskytovatelia finančného príspevku nenesú zodpovednosť za prezentované názory. Za obsah zodpovedajú výlučne Priatelia Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network a nemôže byť za žiadnych okolností považovaný za názor Európskej únie.