|
|
|
|
|
Aktuality
Environmentálne organizácie Greenpeace Slovensko a Priatelia Zeme - CEPA spolu s ďalšími občianskymi iniciatívami tento týždeň odovzdali Ministerstvu životného prostredia svoje námietky k zámeru vybudovať terminál na skvapalnený zemný plyn (LNG) vo verejnom prístave v Bratislave, pričom odporúčajú zastavenie tohto plánu. Nesúhlasia s ďalším rozširovaním fosílnej infraštruktúry, pričom upozorňujú na fakt, že akékoľvek ďalšie rozširovanie fosílnej infraštruktúry sťažuje rozvoj a spomaľuje implementáciu bezuhlíkových alternatív a prakticky znemožňuje dosiahnutie klimatických cieľov.
Environmentálne organizácie z klimatického hnutia odsudzujú uniknutú pozíciu SR k udržateľným investíciám[1] a podporu fosílneho plynu aj od premiéra Eduarda Hegera.[2] Vláda Slovenskej republiky zostáva v skupine len ôsmich spiatočníckych krajín EÚ, ktoré chcú politickým tlakom zmeniť expertne stanovené pravidlá pre označovanie udržateľných investícií. Organizácie žiadajú pri príležitosti Dňa Zeme Ministerstvo životného prostredia a Ministerstvo hospodárstva, aby začali diskusiu o nahrádzaní využívania fosílnych palív úspornými opatreniami a obnoviteľnými zdrojmi energie v duchu smerovania k uhlíkovej neutralite.
INESS už roky zverejňuje články, ktoré popierajú a zahmlievajú klimatickú vedu. Nehanbila by sa za ne žiadna konšpiračná webstránka. V roku 2007 spochybňovali vplyv skleníkových plynov na klimatickú zmenu a propagovali dokumentárny film, ktorý nie je vedecky podložený a predstavuje chybný a veľmi zavádzajúci výklad vedy. V rokoch 2012 až 2014 zverejňovali články autora s prepojením na uhoľný priemysel, ktorý hodnotil vplyv fosílnych palív a obnoviteľných zdrojov energie, bagatelizoval otepľovanie a prekrúcal jeho dôsledky. Aj v roku 2020 využívali ironické útoky na Gretu Thunbergovú namiesto serióznej analytickej práce. Pozreli sme sa na to, ako INESS informoval o klimatickej zmene v…
Označené v
Zástupcom Európskej komisie a Vlády SR zaslalo dnes 20 mimovládnych organizácii Výzvu na doplnenie priority Zelené Slovensko v Pláne obnovy a odolnosti o opatrenia súvisiace s adaptáciou krajiny na zmenu klímy, podporou biodiverzity, udržateľnou energetikou a so zlepšením podmienok pre cyklodopravu. „Sme presvedčení, že plán obnovy by nemal iba „zaplatiť budovy, siete a káble“, ale mal by podporiť aj zvýšenie odolnosti krajiny voči negatívnym dôsledkom zmeny klímy, zachovanie biodiverzity a vytvoriť predpoklady pre udržateľnú mobilitu a energetiku. Tieto opatrenia majú nezvrátiteľný dlhodobý pozitívny dopad a spolu s tými, ktoré sú už v rámci priority Zelené Slovensko navrhnuté, prinesú „významné a…
V utorok 15.12. sa dozvieme, ako vyzerá návrh Plánu obnovy a odolnosti na Online verejnej diskusii. Hneď prvá časť je venovaná rozbehnutiu zelenej ekonomiky. Až 37 % všetkých financií z Plánu obnovy má byť presmerovaných na riešenie klimatickej krízy. Slovenská klimatická iniciatíva očakáva, že v utorok sa verejnosť dozvie, ako konkrétne k tejto problematike pristupuje vláda SR a či sa pritom riadi usmerneniami Európskej komisie. Vláda SR by mala zverejniť aktuálny dokument, o ktorom chce viesť diskusiu.
V skorých ranných hodinách lídri EÚ krajín na samite v Bruseli prijali spoločný záväzok: emisie skleníkových plynov majú do roku 2030 klesnúť minimálne o 55% oproti roku 1990. Organizácie upozorňujú, že nastavený cieľ nedostatočne odráža vedecké poznatky a akútnosť klimatickej krízy. Organizácie tiež vyzývajú, aby si vláda vyhrnula rukávy a začala prijímať konkrétne a overené opatrenia na ochranu klímy. Vláda by mala podporiť sociálne citlivú a udržateľnú transformáciu ekonomiky, najmä dobrým nastavením eurofondov a Plánu obnovy a odolnosti.
Občianske organizácie, platformy a iniciatívy dnes odoslali žiadosť predstaviteľom vlády s piatimi požiadavkami v súvislosti s dokončením Plánu obnovy a odolnosti Slovenska. Organizácie žiadajú, aby vláda pri jeho finalizácii zabezpečila kvalitný a transparentný proces zapojenia verejnosti, splnila jasne definované požiadavky EÚ na ochranu klímy a životného prostredia a zabezpečila dostatočnú nadrezortnú koordináciu. Podľa organizácií je zároveň dôležité vybudovať dostatočné kapacity na efektívne a zmysluplné využitie financií a zahrnúť mimovládne organizácie ako partnerov do implementácie navrhovaných opatrení.
V našej krátkej publikácii sa dozviete: Ako súvisí Rozpočet EÚ a ochrana klímy? Ako vyzerajú príklady fungujúceho čerpania fondov politiky súdržnosti ? Môže fungovať solárne diaľkové vykurovanie v Lotyšsku ? Ako vyzerá podpora partnerstva na Slovensku? Čo je a ako možno využiť Fond na spravodlivú transformáciu? Ako sa môžete zapojiť do programovania - tvorby programov financovania Európskej zelenej dohody? Ako si skontrolovať či zapájanie verejnosti spĺňa požiadavky pre dobré partnerstvo?
Predseda vlády Igor Matovič dnes na Výbore NR SR pre európske záležitosti predniesol informáciu o jeho účasti na nadchádzajúcom samite Európskej rady. Zástupcovia klimatických organizácií sú prekvapení tým, že premiér zatiaľ nemieni plniť svoje predvolebné sľuby a na rokovanie ide bez jasnej pozície podpory akéhokoľvek cieľa. Podľa organizácií Igor Matovič v diskusii v parlamente načrtol niekoľko dôležitých tém, akými sú zavedenie uhlíkového cla a dilema investícií do ochrany klímy alebo aj to, že sa rád s aktivistami porozpráva.
Tlačová správa, 5. októbra 2020 Mimovládne organizácie upozorňujú na potrebu komplexného prístupu k ochrane klímy pri rozhodovaní o investíciách v rámci Plánu obnovy, ktorý má vychádzať z Národného integrovaného reformného plánu, ktorý zverejnilo Ministerstvo financií SR. Reformný plán by mal byť podľa organizácií prioritne skokom vpred v transformácii našej spoločnosti, nielen dobiehaním doteraz zameškaných opatrení. Tento princíp by mal platiť aj pre opatrenia zamerané na ochranu pred zmenou klímy a stratou biodiverzity, ktorá by mala byť významnou časťou plánu.
Označené v
Tlačová správa, Slovenská klimatická iniciatíva, 16.9.2020 Európska komisia dnes (16.9.2020) predstavila plán na zníženie emisií minimálne o 55% do roku 2030. Dosiahnutie tohto cieľa označuje za ekonomicky uskutočniteľné a prospešné. Preto až tretina všetkých financií v pláne obnovy a odolnosti pôjde bezprostredne na financovanie ochrany prírody a teda aj dosiahnutia uhlíkovej neutrality. Navýšenie ambícií vítame, avšak na dosiahnutie záväzkov z Parížskej dohody potrebovali emisie do 2030 stiahnuť aspoň o 65%. Budeme preto pozorne sledovať, akú pozíciu zaujme Európsky parlament a slovenská vláda. Slovensko má vďaka vyššiemu cieľu a jeho financovaniu jedinečnú príležitosť popri boji s klimatickou krízou zlepšiť nielen životnú úroveň a…
Viac...
Tlačová správa 3. septembra 2020 Schopnosť spoločnosti adaptovať sa na klimatickú zmenu a environmentálne výzvy budúcnosti, bude závisieť aj od kvalitného vzdelania. Upozorňujú na to environmentálne organizácie z iniciatívy Zelený reštart, ktoré pripravili odporúčania na opatrenia, ktoré by podľa nich mali byť súčasťou balíka obnovy.
Označené v
Tlačová správa, 28. augusta 2020 Environmentálne organizácie predstavili návrhy na opatrenia pre zelený reštart Slovenska v oblasti ochrany prírody, lesného hospodárstva a prírodného turizmu. Tie majú široký potenciál v ochrane klímy a biodiverzity. Citlivý prístup k ochrane prírody a k lesom prináša rovnako ekonomický potenciál v rozvoji prírodného turizmu a zelených pracovných miest pre miestnych obyvateľov.
Označené v
Tlačová správa 7. augusta 2020 Ak sa chce Slovensko pohnúť vpred v riešení dopravy a splnení svojich klimatických cieľov, musí výrazne prehodnotiť svoj prístup k podpore verejnej dopravy. V súčasnosti naplánovaná[1] štruktúra verejných investícií nie je v súlade s cieľmi dekarbonizácie, s cieľmi v oblasti kvality ovzdušia, ani zlepšovania kvality života v mestách. Uvádzajú to environmentálne organizácie v materiáli s odporúčaniami na zelený reštart Slovenska v oblasti mobility. Zdroj: Vlastné spracovanie na základe Národný energetický a klimatický plán SR.
Označené v
Úvahy vlády o spaľovaní odpadov sú v rozpore s rastúcimi cieľmi, ktoré už teraz nestíhame plniť. Príklad obchvatu Bratislavy nám ukazuje, že veľké fosílne projekty nepomáhajú k obnove hospodárstva a mali by sme ich na európskej úrovni vylúčiť z podpory. Náš spoločný európsky dom musíme kvalitne zrekonštruovať, aby sme spoločne zvládli klimatickú krízu. Najmä kvôli tomu, že to robíme na ekonomický a environmentálny dlh budúcim generáciám.
Tlačová správa, 20.7.2020 Environmentálne organizácie a iniciatívy[1] vypracovali ďalší z návrhov[2] na zelený reštart, konkrétne v téme reformy odpadového hospodárstva a prechodu k obehovému hospodárstvu. Návrhy na riešenia dnes poslali ministrom životného prostredia, hospodárstva a financií ako príklady, ako sa dá podporiť zelený reštart a zároveň napomôcť obnove krajiny po koronakríze.
Spravodlivá a udržateľná obnova po pandémii je možná len, ak sa lídri a líderky Európskej únie pri rozhovoroch o rozpočte EÚ po roku 2020 zaviažu k zákazu takých investícií, ktoré škodia ľudskému zdraviu, ničia prírodné bohatstvo a prispievajú ku klimatickej kríze. Hlavným pilierom reakcie EÚ na pandémiu je 750 miliardový balík tzv. EÚ novej generácie, o ktorom bude diskutovať v piatok 17. júla na Európskej rade aj predseda vlády Igor Matovič. Podľa koalície desiatich najväčších sietí environmentálnych organizácií v Európe (Green 10) by mal balík obsahovať podrobný zoznam aktivít, ktoré z dôvodu ochrany prírody a klímy nie je možné financovať. “Za peniaze budúcich generácií nemôžeme…
Tlačová správa 7. mája 2020 Environmentálne organizácie a iniciatívy[1] venujúce sa oblastiam klimatickej zmeny vypracovali niekoľko návrhov na to, ako aplikovať reštart slovenskej ekonomiky v súlade s klimatickými opatreniami. Návrhy na riešenia v štyroch oblastiach dnes poslali predsedovi vlády Igorovi Matovičovi a viacerým členom vlády. Podľa organizácií existuje množstvo pripravených postupov, ako priniesť Slovensku dlhodobú stabilitu a udržateľné smerovanie, ktoré zabezpečí odolnosť systému na krízové situácie a podporí rôznorodé investície na naštartovanie ekonomiky.
Vlády členských krajín Európskej únie v decembri 2019 schválili cieľ uhlíkovej – klimatickej neutrality do roku 2050 s tým, že situáciou v Poľsku sa budú zaoberať budúci rok. Cieľ, ktorý sme si stanovili tridsať rokov do budúcnosti neodzrkadľuje naliehavosť klimatickej krízy. Potrebujeme totiž v najbližších piatich rokoch dramaticky znížiť emisie skleníkových plynov. Krátkodobé kroky sú nevyhnutné, lebo už dnes sa kľúčové systémy planéty dali do pohybu, čo môže spôsobiť dominový efekt. Klimatická kríza už dnes zabíja ľudí a ničí ekosystémy po celom svete. Skorý útlm využívania fosílnych palív je preto jednou z najdôležitejších oblastí.
Označené v
Banka Európskej únie by mala prestať posilňovať závislosť Slovenska od dovozu zemného plynu a jadrového paliva z Ruska. Mala by konečne začať podporovať zvyšovanie energetickej efektívnosti budov a citlivé využívanie miestnych obnoviteľných zdrojov energie. Ku koncu septembra vydala Európska investičná banka (EIB) revidovaný návrh svojej energetickej stratégie, v ktorom, našťastie, navrhuje vylúčiť do roku 2020 fosílne palivá zo svojho financovania. Riaditelia z jednotlivých členských krajín Európskej únie by ho mali schváliť v polovici októbra. Táto európska inštitúcia vo verejnom záujme musí ísť príkladom pre iných investorov. Zo slovenského pohľadu treba dodať, že je už najvyšší čas, pretože až 85 percent…
Podľa veľkého europrieskumu nás trápia problémy životného prostredia a udržateľného rozvoja, dokonca sa podľa nich rozhodujeme, koho voliť. Väčšina politických strán však otázky ku klimatickým témam odignorovala.
Označené v
Slovenská klimatická iniciatíva (SKI) zorganizovala prieskum medzi prezidentskými kandidátmi, s cieľom zistiť názory kandidátov na zmenu klímy, energetickú efektívnosť, využívanie obnoviteľných zdrojov energie, útlm využívania fosílnych palív, či problém energetickej chudoby. Všetkým kandidátom na prezidenta poslala SKI 9 otázok, na ktoré mohli odpovedať označením jednej z možností: Absolútne nesúhlasím, Skôr nesúhlasím, Nemám na to vyhranený názor, Skôr súhlasím, Úplne súhlasím, pričom ku každej odpovedi mohli pridať zdôvodnenie. Prieskum bol realizovaný v termíne od 30.1. do 19.2.2019 tak, aby mali všetci kandidáti dostatok času na prípravu odpovedí.
Priatelia Zeme-CEPA zverejnili odporúčania pre programovanie fondov EÚ v SR z pohľadu podpory regionálnej energetiky. V novom dokumente predstavili šesť priorít pre nadchádzajúce rozpočtové obdobie 2021 až 2027. Ambíciou návrhu nie je pokryť celú problematiku energetiky, ale sústrediť sa na vytvorenie priaznivých podmienok pre cieľavedomé zvyšovanie energetickej sebestačnosti regiónov Slovenska.
Označené v
Táto stránka bola vytvorená s podporou Európskej únie a Open Society Foundation. Poskytovatelia finančného príspevku nenesú zodpovednosť za prezentované názory. Za obsah zodpovedajú výlučne Priatelia Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network a nemôže byť za žiadnych okolností považovaný za názor Európskej únie.