|
|
|
|
|
Bratislava, 17. júna 2024 - Slovensko už pol roka čaká na schválenie miliardy eur v štvrtej platbe Plánu obnovy a odolnosti. Klimatická koalícia vyzýva ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, aby začal skutočne pracovať na jeho plnení. Envirorezort bol vo februárovom aj májovom vládnom hodnotení tohto mechanizmu najhoršou inštitúciou v počte nesplnených a omeškaných úloh. Vláda by mala urýchlene pristúpiť k náprave a to najmä v pokračovaní reforiem, prepracovania kontroverzných zákonov a hľadania ciest na odstránenie prekážok v plnení cieľov. Ak bude ministerstvo pokračovať ako doteraz, Slovensko môže prísť o viac ako 3 miliardy eur.
Ministerstvo životného prostredia chce zmeniť spôsob rozdeľovania financií z Environmentálneho fondu. Po novom síce skončí viac prostriedkov z predaja emisií vo fonde ale rozhodovať o stovkách miliónov eur má sám minister. Klimatická koalícia, Priatelia Zeme - CEPA a VIA IURIS začali zber podpisov pod hromadnú pripomienku, v ktorej navrhujú zachovať princíp percentuálneho rozdelenia financií, o ktorých sa rozhoduje transparentne a nie politicky.
Reakcia na komunikáciu Ministerstva životného prostredia ohľadom vymenovania nového riaditeľa Envirofondu.
Bratislava, 13. marca 2024 - Klimatická koalícia vyzýva ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, aby prestal vytvárať falošných nepriateľov z ochranárov a radšej začal pracovať na Pláne obnovy a odolnosti. Envirorezort je aktuálne v plnení tohto mechanizmu najhoršou inštitúciou v počte nesplnených a omeškaných úloh. Vláda by mala urýchlene pristúpiť k náprave a to najmä v podobe pokračovania reforiem a hľadania ciest na odstránenie prekážok v plnení cieľov. Neodborným prístupom by mohlo Slovensko prísť o viac ako 3 miliardy eur[1].
Materiál vznikol za účelom vytvorenia podnetov do diskusie o možných prístupoch a riešeniach k zlepšeniu energetickej hospodárnosti obývaných objektov v marginalizovaných rómskych osídleniach (najmä v segregovaných) na jeseň 2023. Jeho účelom je stručne načrtnúť súčasnú situáciu v tejto špecifickej skupine (avšak bez ambície vyčerpávajúco a komplexne zhodnotiť celkovú situáciu na Slovensku), identifikovať základné problémy infraštruktúry na bývanie v takýchto osídleniach (najmä technické a energetické) a predstaviť potenciálne opatrenia.
Štúdia poskytuje technicko-ekonomické posúdenie možných spôsobov vykurovania a prípravy teplej vody v rámci projektu Prestupné bývanie – Luník IX.
V štúdii sú detailnejšie rozobraté štyri varianty riešenia:
- Variant 1 – kachľová pec, elektrické vykurovacie káble, elektrický zásobníkový ohrievač teplej vody.
- Variant 2 – individuálne tepelné čerpadlá so zásobníkom na teplú vodu v každej bytovej jednotke.
- Variant 3 – ústredné tepelné čerpadlo pre bytový dom.
- Variant 4 – ústredná kotolňa s kotlami na pelety pre bytový dom.
Konkrétnou sociálnou výzvou, na ktorú by jednou z odpovedí mohla byť podpora rozvoja energetických komunít, je energetická chudoba. Tá je prirodzene previazaná s ďalšími výzvami týkajúcimi sa dostupnosti zamestnania, bývania a ďalších verejných služieb. Vzhľadom na rôznorodosť definícií a ukazovateľov sa úroveň na Slovensku nachádza medzi 5 až 19%, pričom ide predovšetkým o samoživiteľov, mnohopočetné domácnosti, ako aj dôchodcov. Špecifickou skupinou sú marginalizované rómske komunity (MRK), kde úroveň energetickej chudoby podľa posledných zistení prieskumu EU SILC MRK dosahuje až 50%.
Aj keď členmi a zriaďovateľmi energetických komunít môžu byť obyvatelia bytových a rodinných domov ako aj podniky, v prípade zamerania sa na riešenie sociálnych aspektov, konkrétne energetickej chudoby, možno za hlavné cieľové skupiny považovať nasledovné:
- Samosprávy respektíve bytové podniky ako poskytovatelia sociálneho bývania, predovšetkým samosprávy s vysokou nezamestnanosťou
- Mimovládne organizácie (MVO) realizujúce projekty na dostupné bývanie pre sociálne zraniteľné skupiny
Bratislava, 25. august 2023. Ministerstvo hospodárstva SR pripravuje kľúčový dokument k zvládnutiu klimatickej zmeny. Aby bol Integrovaný národný energeticko klimatický plán (INEKP) účinným nástrojom na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050, mal by podľa Klimatickej koalície a Slovenskej klimatickej iniciatívy obsahovať dostatočné ciele pre obnoviteľné zdroje energie a jasné konkrétne kroky na znižovanie emisií v sektore energetiky a dopravy. Prvý návrh aktuálnej verzie plánovalo MH SR odoslať Európskej komisii tento týždeň.
Cieľom tohto informačného materiálu je zosumarizovať podporu z Modernizačného fondu v oblasti teplárenstva na Slovensku do mája 2023 podľa verejne dostupných údajov.
Ministerstvo hospodárstva aktualizuje kľúčový dokument pre klímu a energiu bez verejnosti a požaduje pripomienky bez zverejnenia akýchkoľvek podkladov. Zmenu prístupu k zapájaniu verejnosti do tvorby energetického a klimatického plánu žiada od ministra hospodárstva Petra Dovhuna Klimatická koalícia spolu s ďalšími mimovládnymi organizáciami z Európskej únie.
Vec: Zapojenie do aktualizácie Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021-2030
Žiadame o:
- zapojenie do aktualizácie Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021-2030 (ďalej len NECP), napríklad prostredníctvom účasti na činnosti pracovnej skupiny, ktorá je podľa našich informácií za týmto účelom zriadená;
- poskytnutie návrhu aktualizácie NECP, ktorý majú členské štáty zaslať Európskej komisii do 30.6.2023;
- poskytnutie informácie o postupe v súvislosti s aktualizáciou Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021-2030 (ďalej len NECP) - ktoré konkrétne kroky a aký časový harmonogram predpokladáte;
- zapracovanie našich návrhov konkretizovaných v tomto dokumente, respektíve žiadame o poskytnutie informácie, akým spôsobom bude naložené s našimi návrhmi.
Viac...
Bratislava, 1. jún 2023. Aj napriek predvolebnému obdobiu čaká úradnícku vládu niekoľko úloh, ktoré sa týkajú opatrení na zmiernenie klimatickej zmeny. Klimatická koalícia vyzýva vládu, aby využila svoj dočasný mandát na politiky, ktoré podporujú akceleráciu obnoviteľných zdrojov, podporia obnovu budov a bezemisné formy dopravy. V nasledujúcich mesiacoch totiž prebiehajú procesy, ktoré môžu významne znížiť našu závislosť od fosílnych palív a posilniť odolnosť krajiny aj jej obyvateľov.
Čo je to energetické spoločenstvo? Čo by malo riešiť? Odpovede na tieto a ďalšie otáykz nájdete v krátkom zhrnutí: Energetické spoločenstvá, február 2023
Prečítajte si aj odporúčací materiál: Ako zvýhodniť zdieľanie elektrickej energie v rámci energetického spoločenstva / komunity?
BRATISLAVA, 31.marec 2023. Financie z Plánu obnovy a kapitoly RePowerEU na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie by mohli pomôcť aj organizáciám v sociálnej oblasti a samosprávam. Tie zápasia s vysokými cenami energie. Momentálne môžu dotácie z Plánu obnovy na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie získať len súkromné spoločnosti. V pripomienkach k návrhu kapitoly RePower EU to žiadajú mimovládne organizácie, ale aj samosprávy.
Žiadame, aby z Plánu obnovy a odolnosti, vrátane RePowerEU, boli financované obnoviteľné zdroje pre firmy zo zvýhodnených úverov
a pre samosprávy a organizácie pôsobiace v sociálnej oblasti bola grantová podpora.
Zhrnutie
Ministerstvo hospodárstva schválilo granty z Komponentu 1 Plánu obnovy a odolnosti v celkovej výške viac ako 20 miliónov € pre 58 firiem. Až polovica z týchto prijímateľov grantov, číslom 29, by si to mohla zaplatiť len zo svojho zisku za jeden rok (2021).
Návratnosť fotovoltiky je aktuálne aj nižšia ako 7 rokov a životnosť je aj viac ako 20 rokov. Ide teda o ideálne opatrenie na zvýhodnené úvery z RePowerEU.
Európska únia zabezpečila 225 miliárd € na zvýhodnené úvery z Mechanizmu obnovy a odolnosti . Veľa členských krajín, vrátane Českej republiky má o ne záujem. Odporúčame, aby Slovensko využilo tieto výhodné úvery na návratné investície ako fotovoltika pre firmy.
Celkovú alokáciu Investície 1 z RePowerEU: “Modernizácia a digitalizácia prenosovej sústavy a distribučných sústav” vo výške 129 miliónov € do 2026 by mohli distribučné spoločnosti zaplatiť len zo zisku za jeden rok (159 miliónov € v roku 2021). Preto je vhodné kombinovať granty so zvýhodnenými úvermi.
Účty za energie sa 66 poskytovateľom sociálnych služieb zvýšili v priemere o 125%. Dvadsaťšesť respondentov odhadlo, že celkovo by vedeli využiť viac ako 13 miliónov eur na úsporné opatrenia a obnoviteľné zdroje v 150 budovách v ktorých poskytujú svoje služby.
Dvadsaťpäť z nich (41%) nie je oprávnených čerpať kompenzácie zvýšených cien energií a sedem uviedlo len čiastočné možnosti.
Poskytovatelia sociálnych služieb o úsporných opatreniach začali uvažovať v 56 budovách, v 54 zozbierali údaje o spotrebe. Existuje 15 zámerov projektu, 6 technických projektov, 5 stavebných povolení a v 4 budovách už aktivity realizujú.
Táto stránka bola vytvorená s podporou Európskej únie a Open Society Foundation. Poskytovatelia finančného príspevku nenesú zodpovednosť za prezentované názory. Za obsah zodpovedajú výlučne Priatelia Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network a nemôže byť za žiadnych okolností považovaný za názor Európskej únie.